Recenzia knihy Lovci & zberači
Od svojho debutu v roku 1998 sa Michal Hvorecký stal nielen kultovým autorom mladej generácie a jedným z najprekladanejších slovenských autorov (Poľsko, Česko, Nemecko, Taliansko), ale aj autorom, s ktorým si poradila iba časť slovenskej kritiky a ktorého potencie vo vzťahu k literárnemu vývinu ešte zďaleka nie sú zrátané. Michal Hvorecký je totiž fenomén, ktorý začiatok nového tisícročia a s tým spojenej éry technológie a konzumu pozná nielen z kníh, ale takpovediac z autopsie.
Svet značiek, tovarov a mediálnej manipulácie je jeho svetom a ak dokázal z neho urobiť hrdinu svojich próz, tak treba povedať, že sa to doteraz nepodarilo ani jednému slovenskému autorovi v takej miere a s takou dávkou talentu, ako práve jemu. Pritom je Hvorecký veľmi dobre zorientovaný v literárnej fikcii, i v tom, čo sa nazýva sci-fi či fantasy literatúrou. Do slovenskej literatúry vtrhol aj s čímsi netradičným – s čítavosťou inšpirovanou žánrami tzv. populárnej literatúry, ktorú však ani zďaleka nekopíruje, ale jej podnetom dáva obsah adekvátny svojej intelektuálnej úrovni a svojskému videniu súčasného sveta. Jeho knihy sú intelektuálne i pocitovo mnohorozmerné a otvorené viacerým čitateľským vrstvám.
Celkom iste to platí o jeho v poradí druhej knihe Lovci & zberači – popri svojom obsahu je i výsledkom nového prístupu k tvorbe knihy a jej funkciám. Kniha obsahuje päť próz (Nové médium, Berlin, Prvé víťazstvo supermarketov, Najhorší zločin vo Wilsonove, Brand Party), ktoré sa vyznačujú ľahkou vetou, ale o to komplexnejším záberom.
Každá z próz má svoj pútavý príbeh plný „technologických“ podrobností. Keď už nie v inom, tak už v tomto prepojení možností fikcie a faktografie možno vidieť Hvoreckého talentované novátorstvo. Ich hodnota je však nepochybne v precíznom intelektuálnom prieniku do problematiky konzumnej spoločnosti, popkultúry a masovej manipulácie.
Hvorecký sa v týchto sférach pohybuje s ľahkosťou dôverného znalca, ktorý sa zrejme nevyhne kritickým pohľadom ani priamym konfrontáciám osobnosti a masy. Jeho kniha aj po rokoch od jej prvého vydania nesie v sebe potenciál osloviť čitateľa, ale aj klásť naliehavé otázky o smerovaní našej civilizácie.
Pavol Bisaha, Knižná revue 23/2006
0 Odpovede k “Svet popkultúry druhýkrát”