Michal Hvorecký je jeden z najúspešnejších (teda najpredávanejších) a najprekladanejších slovenských autorov. Jeho zbierky poviedok Silný pocit čistoty a Lovci a Zberači ukázali, aký je to talentovaný spisovateľ, zatiaľ čo romány Posledný hit, Plyš či Eskorta boli prijaté kontroverzne (teda presnejšie: čitateľom sa páčili, kritike nie).
Najnovším Hvoreckého opusom je Pastiersky list. Kniha krátkych textov, z ktorých väčšina bola uverejnená v TV Oko, v sebe spája satiru, iróniu, odvážne a mimoriadne ostré vyhlásenia na margo súčasnej politickej scény, médií a mnohé iné autorove postrehy. Bez servítky hovorí o našej bezútešnej kultúre, zvláštnom postavení umelcov na Slovensku, delí sa s nami o zážitky zo svojich ciest, vystúpení a stretnutí s mladými európskymi literátmi.
Jeho satirické, miestami autobiografické fejtóny človeka pobavia, prinútia uvažovať, zamyslieť sa. Je to kniha na jeden dych. A hoci jednotlivé texty na seba nenadväzujú, nestratíte sa. Striedajú sa silné texty so slabšími, no tie menej dobré prehliadnete. A neprekáža ani, ak ste viaceré z textov už čítali v novinách. V knihe vytvárajú mozaiku, ktorá dáva zmysel aj pri pohľade z odstupu.
Mierne mimo pôsobí len posledný text, ktorý v samotnej, bravúrne spracovanej knižnej verzii pôsobí ako päsť na oko. Texty adekvátne a obzvlášť vtipne dopĺňajú – ako vždy skvelé – Shootyho ilustrácie. Kniha má zelenú, aj niekoľko zdvihnutých palcov pre otvorených čitateľov, ktorí vyhľadávajú netradičný humor a pravdivé slovo.
.lucia Kulihová týždeň 37 / 2008
0 Odpovede k “Pastiersky list, recenzia .týždeň”