Do všetkého sa miešajú, kurvy!

Ak by ste toho roku mali prečítať v slovenčine iba jednu knihu, nech je to Ján Rozner: Sedem dní do pohrebu.

Roznerov autobiografický román možno bez preháňania označiť za kľúčovú slovenskú knihu druhej polovice dvadsiateho storočia, ktorá má samozrejmý nárok stať sa súčasťou kánonu. Príznačne vyšla až tridsať rokov po vzniku a zatiaľ bez väčšej mediálnej odozvy.

Roznera, dnes už takmer zabudnutú osobnosť našej kultúry, vymazali z archívov a knižníc s dôslednosťou typickou pre paranoidné diktatúry. Režim sa ho desil tak, že ho roku 1976 vysťahoval do Nemecka a zničil všetky záznamy o jeho rozsiahlej práci novinára aj kritika literatúry a filmu.

jan rozner

Rovnaký osud postihol aj jeho manželku Zoru Jesenskú, ktorej smrť 21. decembra 1972 a nasledujúcich sedem dní predstavujú časový rámec aj hlavnú tému knižky. Jesenská, priekopníčka moderného slovenského literárneho prekladu, mala záber od Shakespeara až po Dostojevského, a hoci nie všetky jej tvorivé riešenia prežili svoju dobu, zanechala obrovské dielo mimoriadneho významu.

Jej najslávnejší titul, Pasternakov Doktor Živago, sa stal československým kultom a konšpiračné vydanie v malej východoeurópskej krajine medzinárodným politickým škandálom. Pasáž o prepašovaní románu do edičného plánu v skratke vystihuje iracionálny charakter doby aj hrôzu cenzúry.

zora jesenska

Jesenskej smrť spustila v Roznerovi fascinujúci spomienkový prúd vedomia, ktorý zahrnul ich osemnásťročné manželstvo, ale aj autorovo detstvo, tvorivú kariéru, politické zápasy večného outsidera, ako aj boj s alkoholizmom či hlboké pochybnosti o zmysle vlastnej práce i celého života. Retrospektívu striedajú praktické prípravy na pohreb v Martine, ktoré sa menia na akési pochovávanie zúčastnených zaživa.

Šesťdesiatničku Jesenskú roku 1969 po legendárnom hokejovom víťazstve Československa nad Sovietskym zväzom na ulici drsne zmlátila polícia. Jej kritický článok v českých Listoch s názvom První rázní vystoupení policie Slovenské socialistické republiky o násilí voči nevinným zneužil režim na brutálnu propagandu. V novinách na ňu nakydali najnechutnejšie vulgarizmy.

Ani po smrti nedala Štátna bezpečnosť tejto talentovanej a silnej žene pokoj: šikanovaním zakazovala priaznivcom účasť na pohrebe, uzavrela príjazdové ulice a trestala tých, ktorí neposlúchli.

„Do všetkého sa musíte miešať, vy kurvy,“ píše Rozner, ktorý pravdivo a nemilosrdne účtuje s krajinou a režimom. Nevie sa zmieriť s národným vzývaním Gustáva Husáka, ktorý bol „Slovák a dostal sa na najvyššie miesto v štáte, on je teraz najvyšší aj nad Čechmi“. Rovnako odmietal antisemitizmus a protimaďarský šovinizmus, vtedy, žiaľ, medzi intelektuálmi na Slovensku bežné prejavy.

Jeho poznámky o konformizme väčšiny hercov národného divadla by sa dali citovať aj dnes. Seba ani ostatných neskrýva za vymyslené literárne postavy, ale používa zásadne skutočné mená, čo obraz o mnohých príslušníkoch takzvanej elity obracia naruby.

Mnohovrstevný, temný, šokujúci, mimoriadny román!

jan rozner sedem dni do pohrebu

Kornel Földvári o románe Sedem dní do pohrebu
Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská
Vydavateľstvo Marenčin

About these ads

8 Responses to “Do všetkého sa miešajú, kurvy!”


  1. 1 pál 08/10/2009 o 14:44

    uvažujem nad kúpou, ale bojím sa, že mi nebude vyhovovať zastaraný jazyk a vyjadrovanie

  2. 2 Michal Hvorecky 08/10/2009 o 15:43

    toho sa vonkoncom netreba báť. jazyk je veľmi súčasný, archaizmov minimum. text síce nikdy neprešiel skutočnou editorskou úpravou (jedna kapitola sa dokonca úplne stratila a chýba), ale prekvapil ma plynulosťou a štylistickým majstrovstvom. čo môže súčasníka prekvapiť, je istá pomalosť rozprávania, ale dá sa na ňu ľahko privyknúť a dej plynie strhujúco. vrelo odporúčam :)

  3. 3 Juraj Kusý 12/03/2010 o 13:10

    Rudo Sloboda napísal autobiografickú trilógiu Láska,Rozum,Krv ktorá z neho robí jedného z najlepšch spisovateľov 20 storočia. Rozner mi ho veľmi pripomína. Ano: Sedem dní do pohrebu je “Veľký Slovenský Román” povinné čítanie, súčasť kánonu. Úžasná kniha,úžasná! O tom aký je človek, akí sú ľudia, aké bolo a asi aj je Slovensko.

  4. 4 Michal Hvorecky 12/03/2010 o 18:11

    Rozum a Krv sú mimoriadne knihy. vďaka za pripomenutie. od Roznera vyjdú čoskoro knižne aj ďalšie texty. teším sa na ne.

  5. 5 juraj kusý 15/03/2010 o 10:28

    Ďakujem, dúfam, že sa k nim dostanem, by ma zaujímalo, ako žil Rozner v emigrácii, čo robil, čomu sa venoval, či a kde pracoval, či s niekým žil, vyzeral taký stratený, nesamostatný.
    Inak Vy ste pre mňa najlepší slovenský glosátor. Čo napíšete mi vždy sadne. To poteší, keď sa na niekoho názor môžete spoľahnúť.

  6. 6 Viktória Raganová 10/04/2010 o 11:01

    Práve som aj ja dočítala tento “Veľký Slovenský Román”. Bol to pre mňa obrovsky zážitok najmä preto, že už predtým som z rozprávania poznala Roznerov a aj život ďalších pár ľudí, ktorých v ňom spomínal… Neočakávala som ale až takú hĺbku a úprimnosť v sebareflexii. Jednoznačná jednička s hviezdičkou!
    A ešte k jeho životu v Nemecku: aj tam pracoval ako novinár a publicista. Druhýkrat sa oženil. So sesternicou, ako ju v knihe pomenuvával. Vďaka tejto energickej, milej a inteligentnej zene vyšla aj táto kniha. A chystá sa aj ďalšia… :)

  7. 7 Anton Michalka 09/08/2010 o 14:15

    Toto je vynikajúci blog, myslím celý, nielen tento článok … prečo som ho našiel až teraz?

  8. 8 Tašo Andjelkovski 29/03/2014 o 19:23

    V polovině šedesátých let (1966, vynikající edice “Otázky a názory”) jsem si koupil útlou knížku “Davisté a jejich doba”, to bylo první setkání s Jánem Roznerem. Výbor z jeho statí, co vyšel slovensky r.1969 (titul nevybavím), mé pozornosti unikl.
    O sedmdesátých letech obecně mluvit nechci (nausea, jak užíval ve vzpomínkách tohoto slova psychiatr Vondráček, poblión, upřesnil bych).
    Román “Sedm dní do pohřbu” čtu v českém překladu. Rytmus vyprávění, který umocňuje právě ona zdánlivá pomalost, člověka magnetizuje – zdánlivá neúčast protagonistova jednání otevírá strhující drama osobní bolesti; neokázalé, ale o to hlubší. Na pozadí společenské atmosféry paralyzované zbabělostí, lhostejností a mravním skrčenstvím prožijeme lásku, kterou zavřela smrt i sebenahlédnutí, jež smrt otevřela v tvářnosti drsně nahé. Cudnost, s níž autor dotýká se hlubin lidské intimity, nese v sobě sílu mýtu.

    (K výčtu pozoruhodných autorů připojil bych Lopolda Laholu, jehož patnáct povídek souboru “Poslední věc” do duše člověka zatnou se jak sekera.)


Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s




Zaregistruj sa pre správy z webu.

Join 170 other followers

Follow Hvorecky.sk on WordPress.com

Čítanosť

  • 1,315,988 čitateľov

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.

Join 170 other followers