Hvorecky.sk

Rešpektujem autorské práva. Knihy a cedečká si kupujem, stále častejšie priamo od tvorcov, čo je jeden z výdobytkov internetu. Keď ma album zaujme a môžem ho získať z webu kapely, obídem vydavateľského molocha, ušetrím a muzikantom prispejem na tvorbu väčšou sumou.

Podobne už dnes spisovatelia ponúkajú rukopisy za nižší poplatok elektronicky a v budúcnosti to budú robiť bežne. Internetové distribúcie nie sú zďaleka také pažravé ako hypermaketové, ktoré majú z jedného výtlačku oveľa viac ako vydavateľ a autor dokopy.

Ale priznávam sa – od minulého roka si sťahujem filmy.

Rád chodím do kina, ale zúfalá ponuka v našich kinosálach presahuje všetky medze. Ako detský divák som zápasil s problémom, že na dvadsať sovietskych filmov pripadal jeden normálny, ale teraz je štatistika zrejme ešte horšia. Z americkej produkcie sa k nám dostáva hádam len to celkom tuctové a plytké. Aj tu by mohol priniesť riešenie nákup cez net, lenže obchody ako iTunes u nás nefungujú.

Za všetky filmy, ktoré som si stiahol, spomeniem Restrepo. Nikdy ste o ňom nepočuli? Vôbec ma to neprekvapuje, hoci ide o dokument, ktorý mnohí svetoví kritici vyhodnotili ako najlepší v roku 2010. Je to strhujúci záznam o živote a smrti v americkej čate vojakov v najnebezpečnejšej zóne Afganistanu. Na to, že Restrepo sa k nám do distribúcie nikdy nedostane, sa dá staviť s rovnakou istotou, ako že Alena Heribanová označí za knihu roka nový román Jozefa Heribana.

Nik ma neprinúti platiť v multiplexe za lístok na Hanku z Montany alebo Let’s Dance, aj keby bol štvorrozmerný. Restrepo som si pozrel a vymazal z harddisku. Vtedy som si uvedomil, že ak by mi niekto chcel dokazovať „krádež“, čo by urobil? Nazrel by mi do mozgu a vyhodnotil mentálne procesy či nános nových semiotických informácií?

Spomenul som si na známy paradox – akú estetickú hodnotu majú antické sochy, ktoré pri prevoze z dielne stroskotali spolu s loďou a ležia na dne mora? Z dejín umenia „poznáme“ mnohé diela, ktorých podoba sa dochovala iba z opisov. Budem raz súdu prezrádzať prchavé obsahy, ktoré mi v pamäti zostali z pirátskych kópií filmov? Prieskumy ukazujú, že ľudia, ktorí nelegálne sťahujú obsahy z webu, za kultúru ročne zaplatia viac ako tí „slušní“. Žijem v provincii, a keďže tu nechcem zhniť, nelegál mi nie je egál.

Text je voľným pokračovaním témy Tri knihy ilegálne a zadarmo.