V Transylvánii na šikmej ploche

Keď sa to hodí, hejslovákmi sa to len tak hemží. Nepostrehol som však, že by niektorý z nich protestoval proti rušeniu vyučovania slovenčiny na zahraničných univerzitách. Lektori budú musieť kvôli šetreniu slovenského ministerstva školstva odísť až z trinástich európskych vysokých škôl.

Napríklad vo Francúzsku sa už čoskoro slovenský jazyk a literatúru na akademickej pôde nenaučíte nikde, hoci dosiaľ to bolo možné až na troch miestach.

Tento krok predstavuje nový absurdný úsporný krok, ktorý prinesie hlavne ďalší úbytok literárnych a odborných prekladov, ktorých počet je mizivý. Už dnes slovenské texty napríklad do nemčiny väčšinou prekladajú češtinári, pretože ten jazyk im poskytuje oveľa viac príležitostí a podpory.

Lepšia situácia so slovenským jazykom, žiaľ, v spriaznenej cudzine nevládne ani na úrovni základných a stredných škôl. Koncom apríla som na pozvanie vyslaného učiteľa Vlada Dolinaya navštívil slovenskú menšinu v západnom Rumunsku.

O vyše dvadsaťtisícovej komunite sa v pôvodnej domovine takmer nevie. Len občas sa v správach objaví mestečko Nadlak, keď sa do Sedmohradska na spanilú služobnú cestu vyberie vedenie Matice Slovenskej, organizácie, ktorá sa korupciou a názorovým extrémizmom čoraz viac vzďaľuje pôvodnej obrodeneckej myšlienke.

Zaujímalo by ma, čo je okrem PR článkov a fotiek s krajanmi zámerom týchto výletov, pretože napríklad na jedinom slovenskom gymnáziu v regióne, v baníckej obci Bodonoš, vôbec nemajú knižnicu.

Keď mal do chudobnej dedinky Gemelčička pricestovať prezident Ivan Gašparovič, vymurovali preňho najmodernejšie pódium v Transylvánii. Žiaľ, nikdy na ňom nestál. Hlave štátu vtedy nezavadzala v ceste premiérka, ale čerstvo napadnutý sneh. Na smutnej šikmej plošine žiaci hrávajú ping-pong.

Našinci z Gemera, Liptova a Oravy sa do oblasti prisťahovali pred dvesto rokmi. S prísľubom získania pôdy prišli rúbať lesy pre prvé manufaktúry monarchie a po objavení kremencov vyrábali aj sklo – odtiaľ názvy divokých obcí na lazoch Stará a Nová Huta.

Prírodná romantika dnes drsno kontrastuje s dôsledkami balkánskeho kapitalizmu a odvekou ťapákovčinou. Spolky miernosti sa ani tam nepresadili, takže štamprlíkom ražnej má ponúkali od deviatej ráno a iste ma za odmietanie doteraz ohovárajú.

Aj farár a starosta v jednej osobe sa mi pochválil, že „s božou pomocou“ páli z každého druhu tristo litrov ročne. Popri hrozných cestách vyrástli paláce rôznych cirkví a siekt, ktoré tam prežívajú druhý barok. Hrozivá nezamestnanosť a mizerná perspektíva motivujú mladých k odchodu za štúdiom na Slovensko, kde majú možnosť získať štipendium a neskôr aj uplatnenie. Starších držia nad vodou sezónne práce v bohatšej časti Európy.

V Banáte žije aj okolo päťtisíc Čechov. Fascinujúca provincia nad Dunajom sa v uplynulých rokoch stáva turisticky čoraz populárnejšou – v tomto majú Slováci čo doháňať. Mnohí Čechoslováci majú v Transylvánii korene alebo príbuzných. Dvaja moji študenti na kurze literárneho písania sa volali Ujfaluši a pochádzali z rodiny slávneho futbalistu.

Na mnohých miestach slovenskej komunity zanechal stopy a spomienky Rudolf Dočolomanský, učiteľ a divadelník, ktorý si zobral za manželku slovenskú Rumunku Floriannu a splodili kultového herca Michala.

Napriek rozdeleniu bývalej vlasti zostala hlavná krajanská organizácia, Demokratický zväz, vzácne jednotná. Cenný je aj postoj Rumunska, ktoré miniatúrnym menšinám automaticky poskytuje zákonného zástupcu v parlamente, čo na Slovensku neexistuje.

Na záver pobytu som sedel v porote súťaže v literárnom prednese. Po chrbte mi chodili zimomriavky, keď som počúval, ako študenti mäkkou starou slovenčinou, ktorá dve storočia prežila v izolácii, recitujú Sama Chalupku, Miroslava Válka, Tomáša Janovica, Mašu Haľamovú či Taťjanu Lehenovú.

Slováci a Češi zväčša nemajú radi svoje menšiny. Azda by pomohlo pripomínať si, že kade-tade po svete k nim patria aj oni.

Základná škola v Gemelčičke

po tridsiatich rokoch som nocoval v detskej škôlke

veľa satelitov

sofa so zemiakmi

vstup do najstaršieho dreveného kostola v regióne

pogujúci chlapec

na návšteve u pána farára Gustáva Alberta


krčma so sputnikmi

rakúsky podnikateľ zriadil na farskom pozemku bizóniu farmu, vraj pre mäso

recitačná súťaž na Teoretickom lýceu v Bodonoši

About these ads

1 Odpovedať k “V Transylvánii na šikmej ploche”


  1. 1 zuska 25/05/2011 o 17:47

    ahoj Michal,

    podarený článok! Afganistanom si ma naštval, Transylvániou potešil. 1:1
    bizóny sú miestne pštrosy?:)))
    všetko dobré, veľa inšpirácie na cestách!

    Zuska


Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s




Zaregistruj sa pre správy z webu.

Join 140 other followers

Follow Hvorecky.sk on WordPress.com

Čítanosť

  • 1,253,406 čitateľov

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.

Join 140 other followers