Dobrých správ je v slovenskej kultúre pramálo. O to väčšiu radosť mám, že sa po dvoch rokoch dokončila rekonštrukcia Reduty a Slovenská filharmónia sa vracia na svoju domovskú adresu pri Dunaji.
Vážim si, že žijem v meste, ktoré disponuje troma symfonickými orchestrami: vo filharmónii, v opere a v rozhlase. Dôkaz, že hudba a Bratislava patria neodmysliteľne k sebe minimálne od klasicizmu. Koľko tento pre hudbu štedrý stav ešte vydrží?
Rozhlasový symfoňák prešiel drastickými zmenami a škrtmi a pripomína skôr komorné teleso. Operný ansámbl hráva v mrazivom prievane z temných útrob Novej budovy SND – nedávno dokonca muzikanti na protest proti neľudským podmienkam po prvom dejstve odmietli pokračovať a Gounodov Faust sa musel zrušiť.
Zato Slovenská filharmónia vystupuje v životnej forme. Z omladeného orchestra srší radosť z muzicírovania a kvalitný francúzsky šéfdirigent Emmanuel Villaume sa ukázal dobrou voľbou.
Obnovou prešla aj dramaturgia. V programe sa častejšie objavuje hudba mladšia ako sto rokov, hrala sa Stravinského Persefona či dokonca Philip Glass. Americkému minimalizmu bol venovaný festivalový večer. Za vypočutie takých diel a výkonov sa vo svete platí desaťnásobok. Preto si cením ľudové vstupné, čo je zmysluplná verejnoprávnosť v praxi. Chcelo by to zamakať na marketingu – napríklad program prvotriednych BHS sa dal stiahnuť iba vo Worde…
Hoci sa na návrat do Reduty teším, bude mi smutno za filharmóniou, ktorá dočasne sídlila v Historickej budove SND. Interiér sa rozpadával, dirigentský pult sa nebezpečne kýval, sedadlá vŕzgali, ale keď zaznela hudba, všetko ostatné prestalo byť dôležité. Cez pauzu pani v retro bufete nalievala obrovské vlažné martini. Lístky stáli tak málo, že si každý mohol dovoliť dekadentnú lóžu s dizajnom z roku 1934.
No aj Reduta je legendou a pýchou mesta. Roku 1906 ju navrhli maďarskí architekti európskeho významu Jakab Deszö a Komor Marcellel vo zvláštnom neoslohu, v ktorom sa spájajú barok, rokoko a secesia. Kvôli zložitým ornamentom, inovatívnemu železobetónovému stropu a členitej streche budovu stavali až do roku 1919.
Nikdy nezabudnem na prvé návštevy v detstve, keď ma strýko-trumpetista, vodil dnu cez zadný vchod, ani na noci po koncertoch v bufete v podkroví.
V pompéznych priestoroch Reduty však bude chýbať niekoľko krištáľových lustrov. Filharmonici si ich na dva roky rozobraté a zapečatené uložili v skladoch SND a keď si ich teraz vzali späť, štvrtina zo 123 kusov sa vrátila poškodená. Vraj sa ilegálne požičiavali na súkromné večierky. Celková výška škody sa odhaduje na 40-tisíc eur! Výsledkom je trestné oznámenie a koniec riaditeľa umelecko-dekoračných dielní. No ako je Slovensku zvykom, dotyčný podozrivý z divadla neodchádza, iba ho presunuli na oddelenie dopravy a skrátili mu úväzok…
Slovenská filharmónia vznikla roku 1949 aj s výraznou pomocou českých kolegov. Jej prvým šéfdirigentom bol slávny Václav Talich, ktorý sa výrazne zaslúžil o špičkovú interpretačnú úroveň už od prvých rokov.
Milujem orchester, bez ktorého by som v tomto meste asi neprežil. Ak vám v živote chýba krása, zájdite do vynovenej Reduty. Odpočúvať vie každý. Oveľa ťažšie je počúvať. Zaznie láska, šialenstvo, vášeň, ticho aj smrť.
Prečítajte si aj: Čo pre mňa znamenali Leftfield
Aj ja sa uz tesim. Na Bethovenovu deviatu sme uz nedostali listky, ale o to viac sa tesim na Stravinskeho Persefonu… no a konecne budu koncerty v primeranej sale. Historicka budova SND bola z akustickeho hladiska pre velke symfonicke koncerty mala a nevyhovujuca. Uz sa tesim, len dufam, ze rekonstrukciu bude aj vidiet: napr. aj v takom bufete v podkrovi, ak tam ostal, v novom atriu… O historicke casti nemam obavu, aj ked uvidime co bude so spominanymi lustrami:)
Je hamba, ze ked sa napr. na hlavnej stanici rekonstruovali perony, zvolili rovnaky nudny dizajn ako na starych.
Teším sa. Otec tam chodieval kedysi na filmy :)
wow, vyborny clanok…dakujem.
paci sa mi tento clanok! super Michal, ..je fajn ked obcas aj pochvalis co je dobre, ..prijemne sa to cita. ,-)
A
Pridávam sa k súhlasným reakciám.
Je to pekný, zaujímavý článok, zjavne písaný s chuťou aj znalosťou problematiky.
“Art washes from your soul the dust of everyday life”. (kdesi som kedysi citala tento vyrok a vzdy ked odchadzam z galerie, muzea, koncertnej saly a vdaka tomu, co som v nich videla, zazila, pocula sa mi zivot aspon na chvilu zda zmysluplnejsi, spomeniem si na neho.) vdaka za clanok,u
Koľko krásy potrebuje človek k životu? Koľko potrebuje politiky? Koľko potrebuje duchovného života? Aké sú správne pomery?