Michal Hvorecký
Bolo mi cťou predniesť aj toho roku na bratislavskom PRIDE krátky príhovor. Akcia bola výborne zorganizovaná a prebehla bez incidentov. Počet neonacistov oproti minulému roku výrazne klesol (z vyše tristo asi na tridsať výrastkov), čo je dobré znamenie. Klobúk dolu pred organizátormi, odviedli veľa dobrej práce. Bol som hrdý na svoje mesto a to sa nestáva až tak často. Dovidenia o rok!:)
Kúpil som si nový bicykel a v rámci zlepšovania susedských vzťahov som si vybral maďarský:) Je to cenovo dostupný a skvelý Beach Cruiser. Nechcem tu robiť reklamu nijakej značke, preto neprezradím výrobcu, ale v prípade záujmu ho ľahko nájdete už aj na slovenskom webe. Odporúčam tiež výbornú stránku o bicyklovaní v Bratislave Critical Mass alebo Cyklo Guerillu na Facebooku.
Peter Hajdin zverejnil na svojom Flickri pekné fotky z čítačky Pandora’s Soapbox Opera. Akcia sa konala v sobotu 19. marca večer v mojej obľúbenej kaviarni Next Apache na Panenskej ulici v Bratislave.
Prečítal som Rozbor hokejovej hymny docentky Kristíny z katedy filozofie vo Svidníku.
Do bohatej zbierky bizarných slovenských podujatí pribudne v sobotu 5. marca Krištáľový ples, ktorý má ambíciu a potenciál prekonať aj najväčšie úlety slovenského šoubiznisu. Slovenské národné divadlo, ktoré má neuveriteľných deväťstopäťdesiat zamestnancov, si pri organizácii zavolalo na pomoc súkromnú agentúru.
Hlavnou hviezdou bude ruská operná diva s rakúskym občianstvom Anna Netrebko, ktorú zbožňujem. Škoda-preškoda, že si ju nebudem môcť vypočuť. Nemám totiž momentálne zbytočných sto eur na najlacnejší lístok z kategórie „biznis“, ani nehovoriac o triedach „luxury“ a „exclusive“ (smiešnych tristo jurošov za kus).
Vždy som hovorieval, že keď nastane koniec sveta, chcem byť v Účku, pretože tam sa o tom dozviem až na druhý deň na obed, keď o jednej konečne vypnú hudbu a zažnú svetlá a ja budem v takom stave, že mi apokalypsa vôbec nebude prekážať.
Bratislavský Subclub sa za mojich čias volal U.club a ja mu tak hovorím dodnes. Po všetkom, čo sa tam odohralo, určite nabehol tím Google Earth a priestor podrobne naskenovali, zmapovali a zverejnili na webe alebo na WikiLeaks. No ja som nepotreboval počítač, aby som sa tam vyznal. Do najmenších podrobností som spamäti poznal každý kút.
Hrával som v Účku toľké roky, že by som v ňom dokázal chodiť poslepiačky a občas som to aj robil. S ťažkým kufrom platní v ruke – naďalej som uprednostňoval vinyly, aj keď už všetci prešli na digitál – som kráčal v dlhom tuneli, zavrel som oči a premýšľal som, čo pustím prvé.
Úvod som považoval za veľmi dôležitý. Oliver tiež. Ak nechytím ľudí do niekoľkých minút, len ťažko ich k sebe ešte pripútam neskôr.
Denník Die Welt má dobré nápady. Už niekoľko mesiacov posiela rôznych nemeckých spisovateľov v nedeľu do ľubovoľného kostola, aby napísali svoje dojmy z kázne. Bol som poctený, že ma na túto úlohu oslovili ako prvého zahraničného autora. Vybral som si svoj obľúbený bratislavský Dóm svätého Martina a nedeľnú omšu v nemčine ráno o 7:45. Prečítajte si text Pressburgerisches Vaterunser.
Miesto, kde píšem tieto riadky, o dva roky zrejme nebude existovať. Sedím vo svojom mini ofise na bratislavskej Továrenskej ulici v bývalom Výskumnom ústave káblov a izolantov. Tie elektrické drôty museli byť za komunizmu naozaj dobré preskúmané! Vyzerá to tu ako v laboratóriu sovietskeho konštruktivizmu alebo v skúšobni, kde Kraftwerk nahrali album Mensch-Maschine.
Kafkovská budova zíva prázdnotou a developer ju kúpil, aby ju zbúral. Hospodárska kríza projekt zastavila, preto sa do objektu nasťahovali mladí umelci. Lacnejšie nájomné v Bratislave nezoženiete – ceny nehnuteľností často predstihujú Viedeň. Slovenskí začínajúci tvorcovia majú tradične hlboko do vrecka a štátu sú ukradnutí. Nijaké rozmaznávanie štipendiami a tvorivými pobytmi, ale tvrdá trhová realita turbokapitalizmu.
Médiá nedávno zverejnili prekvapivú správu, že medzinárodný konkurz na výstavbu v okolí vyhrala Zaha Hadid.
Komentáre