Dobrých správ je v slovenskej kultúre pramálo. O to väčšiu radosť mám, že sa po dvoch rokoch dokončila rekonštrukcia Reduty a Slovenská filharmónia sa vracia na svoju domovskú adresu pri Dunaji.
Vážim si, že žijem v meste, ktoré disponuje troma symfonickými orchestrami: vo filharmónii, v opere a v rozhlase. Dôkaz, že hudba a Bratislava patria neodmysliteľne k sebe minimálne od klasicizmu. Koľko tento pre hudbu štedrý stav ešte vydrží?
Vo svete posadnutom zdravím a čoraz dlhším životom sa umenie tematizujúce posledné veci človeka môže zdať čímsi nenáležitým.
Koncert Slovenskej filharmónie a zboru 4. marca 2011 pripomenul, prečo sa kultúra od svojho vzniku vyrovnáva so smrťou. Hudobný zážitok ukázal, ako márne sa snažíme otupiť pravdivostný nerv, ako sa klameme vytesňovaním zániku, manipulovaním výzoru či mediálnym imitovaním veselosti.
Richard Strauss skomponoval Smrť a premenu 24-ročný, keď ho takmer skolila tuberkulóza. Na heroickú aj pokornú symfonickú báseň nezanevrel ani takmer o polstoročia neskôr v agónii. Hymnický wagnerovský záver evokoval makabrózny morový stredovek, dekadentnú záľubu v morbídnosti aj nervóznu modernu v predvečer svetovej vojny.
Uvedenie Šostakovičovej Trinástej symfónie dokazuje, že filharmónia zažíva dramaturgicky najsilnejšiu sezónu desaťročia. Monumentálny Babij Jar si zochováva intímnosť a hlbokú autentickosť výpovede jednotlivca konfrontovaného s holokaustom aj s povojnovými sovietskymi klamstvami o ňom.
Jevtušenkova predloha rozzúrila súdruhov v Kremli a do nepríčetnosti by vyhecovala webových diskutérov, ale tí netušia, že existuje veľká ruská poézia dvadsiateho storočia. Občas to skrátka chce trocha umierania do života!
V piatok 30. apríla pôjdem do Slovenskej filharmónie. Po dlhšom čase zaznie Zjasnená noc od Arnolda Schönberga. Hrá Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala s umeleckým vedúcim Ewaldom Danelom.
Schönbergovi rodičia prišli do Viedne z Bratislavy. Skladbu roku 1902 vo Viedni premiéroval huslista a skladateľ Franz Schmidt, pôvodne Prešporák, s kvartetom Arnolda Rosého.
Komentáre