Vybral som sa do SND na Janáčkovu Jenůfu. A hoci to nie je prvotriedne hudobné divadlo, skladateľa milujem a tento kus patrí k najlepším v žánri. Keď inscenácia staromódnou réžiou trocha otravuje, stačí zavrieť oči a počúvať. Nepoznám hrôzostrašnejší, intenzívnejší kus o žiarlivosti a premárnených obyčajných životoch, kde má vražda dieťaťa všetko zachrániť, aby napokon zničila aj posledné istoty. Na toto sa moderné horory plné efektov nechytajú.
Dnes, keď sa naplno vrátil lacný sentiment a falošné city, toto je vítaná antiromantika a prvá opera napísané podľa prózy, nie veršov. V Prahe ju odmietli, vo Viedni ju chcel uviesť Gustav Mahler, no s češtinou nepochodil. Až o dekádu neskôr ju do nemčiny preložil Max Brod, ten, čo objavil aj Kafku. Jasný dôkaz, že aj v provincii sa môže zrodiť avantgarda. Odporúčam. Zvlášť, keď už na prvej repríze bola poloprázdna sála, zato v nákupnom centre za oknami sa valili davy… Návštevnosť opäť zachraňovali rakúski dôchodcovia zo zelených hájov Burgenlandu.
Komentáre