Pred dvoma rokmi sa mi emailom ozval Bulhar menom Asen Milčev. Rád by preložil moju knihu a poprosil o súhlas. Kto by povedal nie? Potom sme sa párkrát stretli, odpovedal som na jeho otázky k rukopisu a spoznali sme sa bližšie. Ten človek za totality, ktorá bola v Bulharsku zvlášť tvrdá, pre zlý triedny pôvod nesmel skoro nič. Ale komunizmus, našťastie, napokon padol a on sa stal diplomatom. Dlhé roky strávil v Prahe a v Bratislave, naučil sa naše jazyky a čo ho zaujalo, chce predstaviť doma. Preložil knihu Alberta Marenčina a teraz moju, ktorú mi včera priniesol zo Sofie. Bulharská pani veľvyslankyňa román pokrstila lupeňmi ruží, čo je tamojšia tradícia. Sympatická dáma Margarita Ganeva, čo je meno ako z hrubého ruského románu, spontánne predniesla rozbor súčasnej bulharskej literatúry, ktorá sa na rozdiel od našej bežne prekladá do veľkých svetových jazykov. Asen už pripravuje antológiu, kde budú nové slovenské básne, poviedky a divadelné hry. Vôbec neprekáža, že bulharský jazyk nepozná H, takže ja sa tam volám Хворецки. Veľkých ľudí ako Asen potrebujú malé literatúry ako soľ, potrebuje ich Európa a vlastne celý svet, ak chce zostať dobrým miestom pre život. Trikrát churá!