Halič – putovanie po stratenom svete

Vyšiel mi preklad z nemčiny, tretia kniha Martina Pollacka: Halič – putovanie po stratenom svete. Vydal Absynt v krásnom dizajne Pavlíny Morháčovej. Knižku sme obohatili o mnohé vzácne fotografie z autorovho archívu, aké nenájdete ani v origináli.

Je to strhujúca a nezvyčajná reportáž. Totalita zasahovala do všetkých oblastí života a táto kniha je ďalší dôkaz. Keď Pollackovi zakázali cestovať do Poľska, vydával sa na imaginárne cesty prostredníctvom knižníc, archívov, dobovej tlače a máp. Pripomenul svetu zabudnuté časti monarchie. Je to aj pocta vlakovej doprave, ktorá vtedy aj na našom území patrila k najvyspelejším na kontinente a melancholická jazda po stratenej krajine, dvoma diktatúrami takmer úplne vymazanej z povrchu zemského.

V nemčine kniha medzičasom vyšla v desiatich vydaniach, čo je úplne nevídané! Podrobnosti o jej vzniku a osude vysvetľujem v doslove.

Bol to môj dosiaľ najťažší preklad. Každá kapitola obsahuje ukážky z rôznych literárnych diel či dobových fejtónov, nechýbajú ani pasáže v dialektoch, úryvky z memoárov či ľudové satirické veršovačky. Ešte nikdy som pri prekladaní tak intenzívne nespolupracoval s odborníkmi z rôznych oblastí. Už len správne geografické názvoslovie na území, kde sa striedalo toľko jazykov a kultúr, mi dalo zabrať. Sekundárnej literatúry existuje pramálo, v slovenčine takmer nijaká. Nehovoriac o historických názvoch a hraniciach jednotlivých regiónov.

Moja rada: keď niečo neviete, pýtajte sa expertov. Váhavo som napísal českej historičke, najväčšej odborníčke na oblasť, a za hodinu mi milo odpísala a všeličo objasnila. S pasážami v jidiš – kotrbato napísanými emigrantom v USA – mi pomohol docent Tancer, jeden z mála znalcov jazyka u nás, a poriadne sa s tým natrápil. Náročnú rýmovanú báseň so mnou ochotne prekladal Marián Hatala. Viaceré riešenia som konzultoval priamo s Pollackom. Ich kolegialita ma povzbudila a úprimne ďakujem všetkým, ktorí prispeli k výsledku.

Vydajte sa na cestu do Haliče a Bukoviny, ktoré sú pri nás tak blízko, no až dosiaľ zostávali veľmi ďaleko.

Smrť v bunkri

pollack smrt v bunkri

„Zdedil som po ňom niečo? Nesiem v sebe kus z neho?“ pýta sa spisovateľ a reportér Martin Pollack pri pohľade na fotografiu svojho otca v uniforme SS, ktorý pôsobil v Poľsku, na Balkáne i v slovenských horách, kde operoval počas SNP.

Martina Pollacka môžete poznať vďaka knihe Americký cisár. Masový útek z Haliče, v ktorej spracúva tému masového vysťahovalectva z tých najzaostalejších oblastí bývalej monarchie na prelome 19. a 20. storočia. Tenktokrát prichádza s mimoriadne osobným a o to dôležitejším príbehom – s príbehom vlastnej rodiny.

V knihe Smrť v bunkri spracoval život svojho biologického otca, príslušníka jednotiek SS Gerharda Basta, ktorý v roku 1944 operoval aj na území Slovenska. Takto sa Martin Pollack vyrovnal so svojimi vlastnými ťaživými dejinami – s nacistickou minulosťou svojich rodinných príslušníkov.

Je nenávisť dedičná? A ako sa postaviť temnej minulosti svojich vlastných predkov? S desivým dedičstvom nacizmu sa nedokážu vyrovnať celé krajiny. Ako sa s ním teda má vysporiadať jeden človek, keď zistí, že jeho otec má na rukách krv stoviek nevinných ľudí?

Martin Pollack rekonštruuje život svojho biologického otca, aby lepšie spoznal a pochopil aj samého seba. Prijať minulosť i všetky jej hriechy – to je možno najlepší spôsob, ako sa vyrovnať s temnými dejinami svojej rodiny. A je to možno aj dobrý recept pre celú spoločnosť.

Kniha Martina Pollacka Smrť v bunkri vyšla v preklade Michala Hvoreckého.  Viac o knihe a autorovi tu: https://goo.gl/U3RQU4