Halič – putovanie po stratenom svete

Vyšiel mi preklad z nemčiny, tretia kniha Martina Pollacka: Halič – putovanie po stratenom svete. Vydal Absynt v krásnom dizajne Pavlíny Morháčovej. Knižku sme obohatili o mnohé vzácne fotografie z autorovho archívu, aké nenájdete ani v origináli.

Je to strhujúca a nezvyčajná reportáž. Totalita zasahovala do všetkých oblastí života a táto kniha je ďalší dôkaz. Keď Pollackovi zakázali cestovať do Poľska, vydával sa na imaginárne cesty prostredníctvom knižníc, archívov, dobovej tlače a máp. Pripomenul svetu zabudnuté časti monarchie. Je to aj pocta vlakovej doprave, ktorá vtedy aj na našom území patrila k najvyspelejším na kontinente a melancholická jazda po stratenej krajine, dvoma diktatúrami takmer úplne vymazanej z povrchu zemského.

V nemčine kniha medzičasom vyšla v desiatich vydaniach, čo je úplne nevídané! Podrobnosti o jej vzniku a osude vysvetľujem v doslove.

Bol to môj dosiaľ najťažší preklad. Každá kapitola obsahuje ukážky z rôznych literárnych diel či dobových fejtónov, nechýbajú ani pasáže v dialektoch, úryvky z memoárov či ľudové satirické veršovačky. Ešte nikdy som pri prekladaní tak intenzívne nespolupracoval s odborníkmi z rôznych oblastí. Už len správne geografické názvoslovie na území, kde sa striedalo toľko jazykov a kultúr, mi dalo zabrať. Sekundárnej literatúry existuje pramálo, v slovenčine takmer nijaká. Nehovoriac o historických názvoch a hraniciach jednotlivých regiónov.

Moja rada: keď niečo neviete, pýtajte sa expertov. Váhavo som napísal českej historičke, najväčšej odborníčke na oblasť, a za hodinu mi milo odpísala a všeličo objasnila. S pasážami v jidiš – kotrbato napísanými emigrantom v USA – mi pomohol docent Tancer, jeden z mála znalcov jazyka u nás, a poriadne sa s tým natrápil. Náročnú rýmovanú báseň so mnou ochotne prekladal Marián Hatala. Viaceré riešenia som konzultoval priamo s Pollackom. Ich kolegialita ma povzbudila a úprimne ďakujem všetkým, ktorí prispeli k výsledku.

Vydajte sa na cestu do Haliče a Bukoviny, ktoré sú pri nás tak blízko, no až dosiaľ zostávali veľmi ďaleko.

Mikuláš nejestwuje

Vo svojom prvom kurátorskom projekte sa Michal Hvorecký zameral na Liptovský Mikuláš ako exemplárne stredoeurópske mesto. Preskúmal často protichodné dejiny a príbehy ako aj zabudnuté postavy z multikultúrnej histórie liptovského centra. Mesto aj región chápe ako kľúčové priestory identity, kde sa križovali viaceré jazyky a kultúry, a kde sa formovala idea moderného Slovenska. Ponoril sa do online aj skutočných depozitárov v podzemí Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa a pozrel sa na ne svojimi očami, vydoloval viaceré nikdy nevystavené diela z fondu a doplnil ich o tvorbu umelcov so vzťahom k miestu a téme. Inšpirovaný svojou celoživotnou fascináciou rozprávačstvom si ako základ svojej koncepcie zvolil mikulášsky text, písmo, príbeh, a vyšiel z miestnych dejín evanjelickej kníhtlače, ako aj z osudov rodáka Samuela Fischera, ktorý v nemčine vydával Thomasa Manna či Hermanna Hesseho. Výstavu jej autor vníma ako poctu mestu, jeho obyvateľkám i obyvateľom aj samotnej galérii a lokálnym múzeám.

Lit_cast Slowakei

Môj prvý podcast! Začínam sériu rozhovorov venovaných slovenskej literatúre v prekladoch do nemčiny. Do domáceho štúdia si budem pozývať prekladateľky, prekladateľov a znalcov.

Prvým hosťom je špičkový prekladateľ českej a slovenskej literatúry, moderátor čítačiek, sprostredkovať kultúry a autor bedekrov o Prahe a Berlíne, Mirko Kraetsch.

Podcast môžete odoberať na Spotify, ApplePodcast či GooglePlay

Mirko Kraetsch