Rukopis

V pondelok 1. februára 2010 som dokončil druhú verziu románu Dunaj v Amerike. Teraz budem osem týždňov editovať a redigovať. Knižku plánujeme s Albertom Marenčinom vydať začiatkom mája. Nasledovať bude čítačkové turné po slovenských mestách. Môj doteraz najväčší autorský projekt vstupuje do záverečnej fázy. Držte palce pls! :) Takto by mala vyzerať obálka, ktorú navrhla Mikina Dimunova.


Čítať ďalej

Egonovi Bondymu k osemdesiatinám

Egona Bondyho, ktorý by 20. januára 2010 oslávil osemdesiate narodeniny, som spoznal ako osemnásťročný v Bratislave. Zoznámil som sa s ním v Moyzesovej sieni na koncerte avantgardného zoskupenia, ktorého líder deväťdesiat minút hrýzol klavír. Dnes chodievam hlavne na hudobné podujatia, kde sa na krídle hrá, čo je neklamný dôkaz, že starnem.

Bondy navrhol, aby sme ho s kamošom odprevadili domov k Laurinskej 21, kde býval. Neviem, kde som vtedy nabral odvahu, ale pri budove Právnickej fakulty som mu zarecitoval báseň, ktorú som mu venoval.

Čítať ďalej

Nepodľahnúť negatívnym vplyvom!

Ako pravidelný čitateľ Katolíckych novín, jedného z najhumornejších periodík na našom trhu, som si so záujmom prečítal rozhovor s monsignorom Františkom Rábekom. Viac v novom článku pre SME.

Už sa zrodila aj zvláštna reakcia od pána Jozefa Fandela. Autor potreboval štyri odseky, aby povedal, že Katolícke noviny nie sú humorné a ani ich za také nik nesmie označovať :)


Prečítajte si aj
Formulár vyznania viery

Vypočujte si Hip-hopovú odpoveď na Pastiersky list (číta autor):

Formulár vyznania viery

V médiach sa objavil bizarný spor medzi slovenskými kňazmi. V centre roztržky je dotazník, ktorý štyria farári rozposlali kolegom. Rozhodol som sa, že ho vyplním.

1) Veríš, že za nás, a teda aj za teba a za tvoje hriechy, Pán Ježiš Kristus zomrel na kríži a na tretí deň vstal z mŕtvych, a to reálne a historicky?

Keby len to, ja verím aj v oveľa surreálnejšie a nehistorickejšie veci!

2) Veríš, že v nikom inom niet spásy, len v Ježišovi Kristovi?

Trochu pochybujem, že jeden človek dokáže sám spasiť celé hriešne ľudstvo, ale úprimne mu pri tej brutálnej makačke držím palce.

Čítať ďalej

Kult neúspechu

Pred dvoma rokmi, 11. januára 2008, som sa v nemeckom Hannoveri tešil na premiéru hry Plyš. Na webe som si pozrel denník Sme a v ťažkom šoku som si prečítal článok o inscenácii, v ktorom som bol falošne obvinený z krádeže vlastnej knihy (sic!) a jej tvorcovia zo “slizského pseudokonceptu”. Prvý, a dúfam, že aj poslednýkrát v živote som využil právo na odpoveď a napísal som článok Slizké divadlo redaktorky a Plyš.

V krajine, kde sa pestuje kult neúspechu, sa nijaký úspech neodpúšťa…

Mimochodom, dotyčná pani naďalej pracuje v tej istej redakcii na tom istom mieste a nikdy nezverejnila ospravedlnenie.