Michal Hvorecký
Michal Hvorecký patří mezi nejzábavnější československé spisovatele. Dokáže se citlivě i cynicky koukat kolem sebe, kritizovat, rozmazleně remcat i přehánět a vytvářet bizarní velkolepé příběhy; umí naštvat odhodlaností a zaujatostí tématem i svými myšlenkami, ať už jsou jakkoliv absurdní.
Pani Selmu Steinerovú poznal v Bratislave každý, kto má rád knihy. Jej rodina prevádzkovala najlepší antikvariát v meste vyše stopäťdesiat rokov. Pani Selma iniciovala aj vznik cennej edície Pressburg vo vydavateľstve Marenčin, kde už vyšlo vyše sedemdesiat knižiek o starom Prešporku. Poradila mi mnohé, hlavne nemecké romány a zbierky poviedok, ktoré som vďaka nej objavil. So svojimi zákazníkmi sa stretávala osobne a považovala ich u seba za skutočných hostí. Rád som sa s ňou rozprával o tom, ktorý Schnitzlerov text je najlepší alebo ktorá Hölderlinova báseň najsilnejšia. Nevedel by som spočítať, koľko kníh v mojej knižnici pochádza z jej obchodu na Ventúrskej ulici, ale určite aspoň takých stopäťdesiat.
Raz sme spolu dokonca sedeli na pódiu, paradoxne nie doma, ale v Berlíne, kde si ju – iste aj z pocitu viny – veľmi ctili. Väčšina Steinerovskej rodiny zahynula počas holokaustu a ich obchod arizoval spisovateľ Ľudo Ondrejov. Ľudia ako ona sa nedajú nahradiť a v čoraz divokejšej metropole Slovenska ich zostáva žalostne málo. Pani Selma sa narodila roku 1925. Zomrela v sobotu 28. augusta 2010. Nech odpočíva v pokoji!
Foto: Magdaléna Robinsonová
8. september 2010, Bratislava, čajovňa Shangrila, Michalská 7, 18:00
Klub knihomilov moderuje Zuzana Belková. Hostia: editorka Zuzana Šeršeňová, kníhkupec, bývalý učiteľ a literárny kritik Viktor Suchý a spisovateľ Michal Hvorecký.
St. Margarethen, Rakúsko. Foto: Daniela Rutsch. Na mieste, kde sa odohráva text: Praclík & hry. Kritika čistého nerozumu
Interview streamujte tu. Pripravila redaktorka Lucia Balajová: ďakujem! (Chýba iba prvých päť sekúnd rozhovoru :)
Smrť nemeckého režiséra Christopha Schlingensiefa slovenské médiá takmer nezaznamenali, čo vypovedá o úrovni nášho kultúrneho spravodajstva. Hoci globálny svet chrlí týždenne desiatky nekrológov, sotva pocíti európska kultúra toho roku väčšiu stratu. Elfriede Jelinek uviedla, že odišiel „jeden z najväčších umelcov všetkých čias“ a nepreháňala. „Vždy som si myslela, že niekto taký nemôže zomrieť. To je akoby zomrel samotný život,“ dodala Jelinek. Autorova inscenácia jej hry Bambiland už patrí do dejín a sporadicky ju môžete vidieť aj u nás na niektorom nemeckom programe, ak vám ho nevymenili za TV Rybárstvo & poľovníctvo.
Osobnosť ako Schlingensief na našej divadelnej scéne, až neznesiteľne plnej konformizmu, nemáme. Hoci sa najprv venoval filmu, už mladý sa stal postrachom a fenoménom nemecky hovoriaceho divadla. Dokázal, že javisko môže byť aj dnes priestorom pre rozvíjanie avantgardy. Ako umelec bol v pozitívnom zmysle slova radikálny a robil si zväčša, čo chcel. Pripomínal rebelantského génia z éry romantizmu, ale pritom bol skrz-naskrz súčasníkom, hoci sa na svete cítil cudzincom.
Rado Ondřejíček recenzuje na Humne román Dunaj v Amerike:
“Tak, milí kolegovia samozvaní elitári, tentoraz nie. Dunaj v Amerike síce nesplnil všetko to, čo si dal do anotácie, ale škodoradosť beztak išla plakať do kúta.
V prvom rade preto, že Dunaj sa dá plynule čítať, bez pozastavovania sa nad nejakou nepodarenou a umelo pôsobiacou štylistikou. Sám seba poháňa čitateľa dozvedieť sa, čo bude ďalej. Mne zabral dva dovolenkové dni. V druhom rade preto, že pasáže v ktorých Michal, spomienkami hlavného hrdinu, píše najviac o svojich vlastných skúsenostiach spisovateľa a prekladateľa sú výborné a spolu s bedekrovými časťami, keď sa jedno po druhom predstavujú mesta stojace rieke v ceste, hravo unesú knihu v celom jej rozsahu…
Na súčasné slovenské pomery nadpriemerná, v Hvoreckého tvorbe jednoznačne zatiaľ najlepšia a po Plyši a Eskorte zasa raz sľubná vyhliadka na to, čo by mohlo prísť po nej.”
Komentáre