Michal Hvorecký
Dobrých správ je v slovenskej kultúre pramálo. O to väčšiu radosť mám, že sa po dvoch rokoch dokončila rekonštrukcia Reduty a Slovenská filharmónia sa vracia na svoju domovskú adresu pri Dunaji.
Vážim si, že žijem v meste, ktoré disponuje troma symfonickými orchestrami: vo filharmónii, v opere a v rozhlase. Dôkaz, že hudba a Bratislava patria neodmysliteľne k sebe minimálne od klasicizmu. Koľko tento pre hudbu štedrý stav ešte vydrží?
Keď som si v novinách prečítal správu o tom, že matematikár Milan M. zneužíval štyroch chlapcov, vedel som, že ma čaká ďalšia bezsenná noc. Hlboko vo mne sa opäť otvorila čierna priepasť, v ktorej sa zážitky s týmto mužom premietajú ako v perverznej platónskej jaskyni. Ani po toľkých rokoch sa to nedá zastaviť. Zízal som do tmy okolo seba i v sebe a myslel som na tých dvanásť a trinásťročných chalanov. Bolo mi ich sakramentsky ľúto. Viem si predstaviť, ako sa cítia a čo ich asi čaká. Len vďaka viacerým náhodám som neskončil ako oni.
Mal som jedenásť. Milan M. bol tri roky mojím triednym profesorom a patril som medzi chlapcov, ktorých miloval. A aby to malo pôdorys gréckej tragédie, jeho mladšia dcéra bola moja spolužiačka, tá staršia o ročník vyššie. Konštelácia ako od Božského Markíza.
“One can write continuously and still have a writing block, just as one live with the ongoing thought of one’s imminent death – and laugh at it… The forest, the virgin forest, the life of a woodcutter – that has always been my ideal.”
Thomas Bernhard: Woodcutters, Holzfällen, Rúbanie lesa
1. Ako Horján & Vrána propagujú zvrátený životný štýl, ohrozujú zdravý vývin mládeže a vytvárajú bariéry pre talentovaných – odpoveď na otvorený list a petíciu, ktorá vyzývala gejský pár na odstúpenie z tanečnej súťaže
2. Kto podpáli Aupark, Euroveu a Polus?
Materialistický svet dotiahný do dôsledkov. Just do it!
3. Veľa krutých faktov na jednu A4
O postavení tvorivých ľudí v krajine, ktorá je umeniu naladená nepriateľsky
4. Jedno slovenské klamstvo o Havlovi
Nekrológ za prezidentom, vďaka ktorému som bol hrdý Čechoslovák
5. Rozbor hokejovej hymny docentky Kristíny z katedry filozofie vo Svidníku
„Ey, ey, ey, ey, ey, ey!“
6. Krátke stanovisko k dlhodobému problému
O zakázanom festivale Multiplace v Trnave a dôsledkoch
7. Eurovea. Miesto pre zdravých a silných
Otvorený list developerovi, na ktorý som nikdy nedostal odpoveď
8. Človek robí šaty. Na vážkach
O Tonbogirl a generácii, ktorá má radšej fotky reality, ako samotnú realitu
9. Z horského denníka mladého developera
S bábätkom v batohu cez slovenské hory
10. Padla
Reakcia na demisiu vlády napísaná na dunajskej lodi
Ďakujem vám za priazeň, za inšpiratívne komentáre a diskusie. Teším sa do čítania v roku 2012!
Pozrite si aj: Najčítanejšie články v roku 2010
Nech sa na mňa všetky tie jedličky, adventné vence, kapre a kapustnice nehnevajú, ale pre mňa zostáva ozajstným symbolom Vianoc táto mašina. Platne na oplátky sa za socializmu vyrábali podomácky a svojpomocne sa aj opravovali. Toto bola socialistická odpoveď na americké vianočné cookies, nič priemyselné, ale ručná výroba desaťročia predtým, než prišlo do módy eko a bio.
Niektoré platne pripomínali umelecké diela, surové a nežné zároveň. Keby toto ľudové spojenie drsného kovu a primitívnej elektriny poznali západní umelci, už dávno je naša krajina bohato zastúpená vo všetkých zbierkach súčasného umenia. Na panvice sa insitne vyrývali celé histórie rodov a ich náboženské kulty. Používanie vyžadovalo veľkú fyzickú silu a kulinársky cit. Znalci dokázali piecť aj na dvoch naraz, doslova mixovať, čo bol výkon porovnateľný s dídžejským.
Svoj článok Jedno slovenské klamstvo o Havlovi som preložil a rozšíril pre nemecký denník Die Welt. Obrázok sa po kliknutí zväčší.
Václav Havel to na Slovensku nikdy nemal ľahké. Zatiaľ čo v Čechách bol od konca 60. rokov do istej miery opozičnou osobnosťou, na východ od rieky Moravy zostával veľmi dlho prakticky neznámy. Aj kým sa ešte mohli, jeho hry sa tu sotva uvádzali, jeho samizdaty sa sem dostávali v mizivých počtoch kusov a slovenskí eštebáci ich poznali oveľa lepšie ako intelektuáli.
Prvý raz som jeho fotku videl na televíznej obrazovke v polovici osemdesiatych rokov, kde ho vykresľovali ako vlastizradcu, ktorého Západ rozmaznáva videorekordérmi, hi-fi vežami a astronomickými devízovými sumami. To znelo absurdne aj decku.
Komentáre