Spisovatelia v školských laviciach

Predpokladám, že ste ešte nikdy nepočuli o Múzeu školstva a pedagogiky. Ani ja som o ňom donedávna nevedel, a to mám múzeá veľmi rád. Nachádza sa v Petržalke na Hálovej 16 a sprístupnili tam výstavu Spisovatelia v školských laviciach. Stojí za to. Uvidíte, ako a kedy chodili do školy Tomáš Janovic, Daniel Hevier, Ladislav Ballek, Daniela Kapitáňová, Eva Borušovičová, Etela Farkašová či Pavol Rankov. Sú tam staré vysvedčenia, lavice, tabule, učebné pomôcky, raritné fotky aj filmové spomienky. A tiež jeden prvák zo Základnej školy na Hubeného 25 v Bratislave v roku 1983.

Viac informácií na webe Múzea školstva a pedagogiky

Naši reprezentanti

Idem si pozrieť slávny slovenský tím, ktorý vedie renomovaný zahraničný šéf, a ktorý sa tvrdou drinou a hráčskym nasadením vypracoval na svetovú úroveň, úspešne nás reprezentuje v zahraničí a získava prestížne medzinárodné ocenenia. Kolektív veľakrát zatracovaný a podceňovaný, ktorý sa však vždy znova dokázal vrátiť a urobiť svojim priaznivcom radosť, a momentálne je opäť vo vrcholnej forme. Áno, hádate správne, idem na koncert Slovenskej filharmónie.

V stredu 23. a vo štvrtok 24. mája je na programe Čajkovského Koncert pre husle a orchester D dur a Dvořákova Novosvetská.

Prečítajte si aj: Ak vám v živote chýba krása

Schwechat, Kolín, Drážďany

Vo štvrtok čítam vo Schwechate, v malom divadle, kde pred pár rokmi uviedli moju hru Slovenský inštitút, jedna komédia, v ktorej si úlohu riaditeľa zahral Vlado Zboroň zo SkRATu.

V piatok o jedenástej v noci vystúpim v Kolíne nad Rýnom v štúdiu rádia WDR1, kde pomedzi literárne texty hrá “najosamelejší dídžej na svete” Mike Litt, ako ho nazvali nemecké médiá. Človek, ktorý zasvätil život hudbe a knihám a vytvoril zaujímavý formát, dokonca aj Vianoce trávi s mikrofónom a dvoma gramofónmi. Idem tam už druhý raz a teším sa na to.

Budúci štvrtok mierim do Drážďan, kde budem čítať v klube Riesa Efau.

Wilsonic sa vracia

Hudobný festival, ktorý sme založili s Tiborom Holodom roku 2000, sa po trojročnej prestávke vracia. 15. a 16. júna 2012 sa Wilsonic koná v Bratislave v záhrade Dizajn Factory.

Prečítajte si aj: Vyznamenanie Tiborovi – za Wilsonic

Čo pre mňa znamenali Leftfield

Ako prekonať slovenský „český komplex“?

Je len málo vecí, ktoré my, Slováci, vieme robiť na svetovej úrovni. Kradnúť eurofondy, porovnávať sa s vtákmi holubovitej čeľade, vyrábať luxusné autá (pod nemeckým vedením), paličkovať (platí pre staré mamy v Španej doline), šikovne búrať historicky cenné stavby, závidieť si, aj keď často niet čo, ohovárať aj ľudí, ktorých vôbec nepoznáme, zavárať uhorky a broskyne v množstvách, ktoré sa v žiadnom prípade nedajú zjesť, budovať nelegálne skládky, destilovať tuhé liehoviny v hrozne nenápadných drevených šopách, označovať sa za obyčajných ľudí, aj keď na to nie je najmenší dôvod, a vášnivo diskutovať o hokeji, pozerať hokej, nadávať naň, tešiť sa z neho, ignorovať ho, pohŕdať tými, ktorí ho majú radi a tak ďalej vo všetkých kombináciach. A asi dvadsať z nás vie hokej aj vynikajúco hrať.

O tom, že hŕstka z nás vie prekvapivo dobre kolektívne korčuľovať a umiestňovať drobný gumový predmet valcovitého tvaru do bránky súpera, o tom by už nepochybovali ani antickí skeptici a tí pochybovali ešte aj o vlastných pochybnostiach. Je to proste tak.

Continue reading ‘Ako prekonať slovenský „český komplex“?’

Miro Šatan

Obdivujem ľudí ako Miro Šatan. Totálne sympatický, slušný človek-športovec bez hviezdnych manierov s rozumnými názormi, ktorý už toľké roky hrá svetový hokej. Za reprezentáciu nastúpil už vo vyše 150 zápasoch!

Ja tiež cestujem kade-tade, ale “iba” tam čítam a rozprávam hodinu a pol alebo dve, no aj tie lety, vlaky a sústavné presuny mi dajú riadne zabrať, a keď mám tri termíny po sebe, dostávam sa z toho ďalšie tri dni. Ale ľudia ako on putujú globálne krížom-krážom, na každom mieste idú vypľuť dušu od vyčerpania, podávajú extrémne výkony, nechávajú sa mlátiť a faulovať, idú na doraz vlastných síl a na druhý deň to isté znova, prípadne ešte ťažšie.

Je dobré, že ešte aj u nás existujú pozitívni hrdinovia. Je to len hokej (v Nemecku nikto ani len netuší, že sa MS konajú), ale vďaka za to. Nevlastním televízor, výsledok dedukujem podľa kriku susedov, občas staromódne počúvam prenos v rádiu, alebo sledujem stream na webe a mám radosť. Ľudí ako Šatan mladšia generácia, ale vlastne celá táto krajina sakramentsky potrebuje – ľudí, ktorí sú úspešní a zostali normálni. Veľmi by som mu aj ostatným želal medailu.

Kam idú moje dve percentá

K problematike Literárneho fondu sa vyjadrujem už roky, ale pri aktuálnej afére to rád urobím znova. V prvom rade, na Slovensku nikdy nebola rovná daň. Od začiatku z nej boli vylúčení tvoriví ľudia, ktorí platia v tejto krajine o dve percentá vyššie dane ako zvyšok obyvateľstva. A nielen to, platím dokonca viac ako korporácie, ktoré majú väčšinou beztak daňové prázdniny: US Steel 10 rokov!, podobne VW, PSA, Johnson Controls, Samsung alebo Sony. A už sa k nám chystá BMW, ak mu štát poskytne pol miliardy eur a daňové voľno…

Ak vizuálna umelkyňa, divadelník alebo básnik žiadajú zopár stoviek eur na výstavu, novú hru alebo knihu, tak sú ešte aj v novinárskej obci označovaní za príživníkov a parazitov. Ale keď mimoriadne ziskové zahraničné firmy žiadajú desiatky miliónov, tak to vždy znamená „oživenie“, „posilnenie“ a sú to samé „pozitívne stimuly“. Napríklad v Írsku štát poskytuje daňové prázdniny umelcom, pretože tí patria k sociálne najviac ohrozeným obyvateľom.

Literárny fond je prežitok komunistickej minulosti a ďalší dôkaz, že väčšina kultúry sa u nás vôbec nezreformovala (a ani sa v dohľadnej dobe meniť nebude). Rád budem solidárne prispievať na tvorbu iných, ale odmietam povinné odvody do pochybných fondov, ktorých správcovia a kamoši sa na zastaranom systéme priživujú. Nikdy som sa v Literárnom fonde o podporu neuchádzal, pretože nechcem legitimizovať jeho činnosť. Ale platiť som im musel zo všetkých svojich honorárov, z každého článku, z každej predanej knihy. Ja nepotrebujem chodievať do „tvorivo-rekreačných zariadení“. Mne úplne postačí, keď ma prestanú trestať poplatkami iba za to, že píšem.

Prečítajte si, ako Literárny fond narába s peniazmi, ktoré vyberie na povinných 2 percentách z honorárov.

Nasledujúca strana »


Čítačky

24. máj, Schwechat, Theater Forum

25. máj, Kolín nad Rýnom, WDR 1Live

30. máj, Drážďany, Riesa Efau

6. jún, Frankfurt (Oder), Bibliothek

25. jún, Hildesheim, HOBO, KulturFabrik

26. jún, Berlín, LCB

28. jún, Karlsruhe

25. August, Waldkirchen/Thaya Kulturbrücke Fratres

30. september, Festival na Neziderskom jazere

25. október, Ulm, DZM

26. október, Sigmaringen, Literturherbst

27. október, Siegen, Café Hackermann

Zaregistruj sa pre správy z webu.

Join 65 other followers

Čítanosť

  • 637,922 čitateľov