Moja najmilšia nemecká kniha

Milí priatelia, viete, ako si cením umelecký preklad. Žijem v krajine, kde táto kreatívna práca zostáva finančne aj spoločensky nedocenená. Aj preto som v rámci mesiaca knihy s kolegyňami a priateľmi pripravil podujatie Moja najmilšia nemecká kniha, ktoré vyzdvihne dlhú tradíciu kvalitných prekladov do slovenčiny.

Počas dlhej noci zarecituje Táňa Pauhofová Goetheho básne zo zbierky Slasť a bôľ. Richard Stanke úryvok zo Schlinkovho Predčítača a profesor Ladislav Šimon svoj nový preklad románu Roberta Menasseho. Samo Marec si vybral Svet včerajška od Stefana Zweiga, Peter Zajac a Ján Štrasser svoj kultový preklad Karla Krausa – Posledné dni ľudstva. Adam Bžoch prednesie legendárneho temného romantika Heinricha von Kleista. A keďže na Slovensku dominujú prekladateľky-ženy, svoje obľúbené nemecké knihy predstavia aj Daniela Humajová, Marta Šimečková a Jana Cviková.

Tomu hovorím úvod do krásnej literatúry! V utorok 17. marca od 18:00 v Goetheho inštitúte na bratislavskej Panenskej ulici 33. V prestávke občerstvenie od Kaffeehaus Goriffee. Tschüss!:)

moja najmilsia nemecka kniha goetheho institut bratislava

Nová literárna generácia

Marec je mesiac knihy, čo je cenná tradícia, ktorá pretrvala. Spoluorganizujem viacero literárnych podujatí a na jedno vás vo štvrtok o šiestej večer pozývam.

Mladá švajčiarska spisovateľka Dorothee Elmiger zažiarila ako 25-ročná na Cene Ingeborg Bachmannovej, kde získala za debut druhé miesto. Jej román Námesačníci očaruje intenzívnym rozprávačstvom a silnými politickými témami. Je to mimoriadna kniha o bohatstve a chudobe, emigrácii a hraniciach medzi ľuďmi a krajinami.

Mladý viedenský spisovateľ Constantin Göttfert napísal hrubý román Steinerov príbeh, ktorý sa odohráva medzi Slovenskom a Rakúskom a rozpráva príbeh o povojnovom odsune Nemcov z nášho územia. ORF dielo zaradilo medzi najlepšie knihy roku 2014. Onedlho uplynie už sedemdesiat rokov od odsunu, no táto téma akoby u nás zostávala tabu. Autor strávil pri písaní veľa času na Slovensku a pátral po autentických svedkoch aj miestach.

Príďte 12. marca do knižnice Goetheho inštitútu na Panenskej 33 v Bratislave zažiť novú literatúru písanú po nemecky. Podotýkam, že pre túto akciu spojili sily Nemci s Rakúšanmi aj Švajčiarmi, čo vôbec nie je samozrejmé a mám z toho radosť. Vstup je aj vďaka tomu voľný. Teším sa na stretnutie.

GOETTFERT ELMIGER

Starý otec, príslušník SS

Mladý Nemec pri skúmaní rodinnej histórie zistil, že jeho dedo bol esesákom v Osvienčime. Nevedel sa s tým zmieriť. Prevrátilo mu to život hore nohami. V rodine sa o tom desaťročia mlčalo. Potreboval to pochopiť, alebo sa o to aspoň pokúsiť. Čítal, študoval, cestoval. Napokon sa mu podarilo vypátrať niekoľko ľudí, ktorí prežili koncentrák a deda mohli osobne poznať. Jedna z nich pochádza z Rimavskej Soboty a žije v Izraeli. Nemec za ňou vycestoval, zoznámil sa s ňou a v mene svojej rodiny ju poprosil o odpustenie. Potom ukázal fotku svojho starého otca v uniforme. „Spoznávate ho?“ opýtal sa.

„Strávila som v tábore štyri roky svojho života. Ľudia ako tento rozhodovali o všetkom, čo som robila, aj o tom, či sa vôbec dožijem ďalšieho dňa. Poznala som špičky jeho topánok, pretože pri stretnutiach s ním som sa musela pokorne dívať do zeme. Kopal ma nimi do krvi. Dôverne som poznala jeho päsť, bič aj obušok, ktorými ma pravidelne mlátil do bezvedomia. Dodnes by som okamžite rozpoznala jeho hlas, ktorým posielal mojich blízkych na smrť, alebo ktorým reval rozkazy. Ale priamo do tváre mu smel pozrieť iba ten, koho vzápätí zastrelil. Nie, jeho črty poznám len matne. Neviem vám potvrdiť, či je to on. Ale ďakujem vám, že ste prišli.“

(jeden z príbehov, ktoré som si vypočul na Makabi)

KZ Auschwitz, Einfahrt

Vianoce po poľsky

Najprv som zbadala jeho stehno. Potom penis, mierne vypučené, biele brucho, takmer hladkú hruď a napokon tvár. Okamžite ma zaujala.

Sauna patrí medzi jedno z mála miest, kde cudzieho človeka najprv uvidíte nahého. Aj Jaceka som uvidela oblečeného až oveľa neskôr.

Ležala som na drevenom ležadle v najhorúcejšej miestnosti v podzemí mníchovského hotela a stále som sa nemohla spamätať z toho, ako som sa tam ocitla. Pred rokom som si to nedokázala ani predstaviť.

Rovno pred dvere, na úzku chodbu, umiestnili vianočný stromček. Akosi tam pasoval. Vôňa ihličia sa k procedúre hodila. Páčilo sa mi tam viac ako v predraženej, a nie práve najčistejšej izbe.

Vošiel dnu, hanblivo pozdravil a posadil sa. Keď sa nedíval, začala som si ho obzerať, najprv ukradomky, nenápadne, zhora, z vrchného poschodia. Postupne som ho pozorovala čoraz smelšie. Mal akurátne vyšportované telo, ani málo, ani príliš. Nemám vo zvyku dívať sa pridlho na neznámych mužov, ale pomáhalo mi to zahnať zlé myšlienky v hlave.

Opýtala som sa ho, či môžem doliať vodu a súhlasil. Neukázala som sa mu celá. Zakryla som sa bielou plachtou.

sauna

Čítať ďalej ‘Vianoce po poľsky’

Lenka

Lenka Zogatová bude na tomto svete veľmi chýbať. Spoznal som sa s ňou náhodou roku 1998, keď som v Bratislave hľadal priestor, kde by som mohol pokrstiť svoj debut Silný pocit čistoty. Zo všetkých divadiel aj klubov ma vyhodili, alebo si odo mňa vypýtali také nájomné, o ktorom som mohol len snívať. Už úplne zúfalý som zašiel za touto dámou do Českého centra. Chcel som sa s ňou iba poradiť, kam sa mám ešte obrátiť. Okamžite mi ponúkla, aby som podujatie zorganizoval u nej v bývalom Véčku. Dohodli sme priamo na mieste, aby na čítačke hosťovali dvaja dížeji z Prahy aj kapela Here.
lenka zogatova
Vtedy som si uvedomil, že predo mnou stojí tá istá Lenka Zogatová, ktorej meno som veľakrát čítal malým písmom na elpéčkach brnianskych kapiel ako Dunaj alebo E! a ďalších. Egon Bondy mi na krste o polnoci prezradil, že to ona zorganizovala tajný koncert Nico roku 1985 v Brne.
Neskôr sme spolu ešte pripravili niekoľko akcií, na ktorých sa hudba spájala s filmom, literatúrou či komiksom. Pomohla nespočetnému množstvu mladých tvorcov rôznych žánrov. Navonok na mnohých pôsobila ako drsňáčka, ale vo svojom vnútri to bola veľmi krehká a citlivá bytosť s mimoriadnym vnímaním pre autentickú tvorivosť.

Skoro celý profesionálny život zápasila s tým, že nemá formálne vzdelanie. úradníci nedokázali pochopiť, že v niektorých režimoch je lepšie neštudovať, zvlášť isté odbory, alebo že niektorí jednoducho študovať nesmeli. pritom Lenka svojou prácou dokazovala, čo naozaj dokáže autentický kultúrny manažement a diplomacia. a tento systém u nás funguje dodnes. stále majú oveľa väčšiu hodnotu tituly, ako reálne výkony. preto mnohí špičkoví vedci, ktorí prednášajú na svetových univerzitách, nemôžu u nás učiť ani na strednej škole, lebo im chýba pečiatka z akéhosi doškolovacieho strediska. musela sa prizerať, ako študovaní marxistickí estetici obsadzujú jeden po druhom posty na kultúrnych úradoch a jej vyčítali “neodbornosť”. Lenka sa nedala odradiť a v dospelom veku študovala a stala sa pre mnohých spolužiakov druhou mamou.

Bez takýchto vzácnych, múdrych a nadšených ľudí nemôže umelecký svet fungovať. Vo svojej vášni šla až za hranicu vlastných síl. Dodnes jej ďakujem za to, že ma podporila, keď ma absolútne nikto nepoznal. Vážim si, že som ju v živote smel spoznať. Nech odpočíva v pokoji. Nech jej znie You Forget To Answer a nech nájde svoj sen, svoje Brno, svoj Jablunkov.

Foto: Monika Hlaváčová, MF DNES

Hudba a slovo

Pozývam vás na program Hudba a slovo, ktorý pripravujem so Slovenskou filharmóniou v Malej sále Reduty. V utorok 2. decembra o 19:00 sa koná večer venovaný francúzskemu impresionizmu v hudbe a literatúre.

Pozvanie prijali husľový virtuóz Dalibor Karvay, hobojista Igor Fábera a harfistka Katarína Turnerová, členovia orchestra aj skvelí komorní hráči na nástroje, ktorým dal tento štýl mimoriadny priestor. Texty bude tentoraz čítať vynikajúci slovenský herec a vzácny priateľ Richard Stanke.
cantique-saint-jean-stephane-mallarme-L-dciwKF.jpeg.pagespeed.ce.7t8dMMm9l1

Impresionizmus priniesol rozhodujúci obrat v dejinách moderného umenia. Maliarstvo a neskôr aj hudba a literatúra sa stali zmyslovejšími. Táto umelecká revolúcia bola založená na prvenstve svetla, na novom videní a interpretovaní reality, ale aj na hľadaní nového umeleckého jazyka.

Európske vnímanie prvýkrát poznačila zásadná skúsenosť s exotikou, napríklad fascinácia japonskými drevorezmi alebo pôvodnými rituálmi či hudbou Tichomoria. Maliarstvo sa priblížilo k hudbe a k tomu, čo Bergson vo filozofii nazval čistým trvaním.

Zaznejú skladby od Jacquesa Iberta, Camilla Saint-Saënsa, Clauda Debussyho či Maurica Ravela a básne od Stéphana Mallarmého (na obraze zabudnutého Jeana Bennera) či próza Marcela Schwoba. Som presvedčený, že tieto impresie vo vás zarezonujú nadlho.


Twitter

Zaregistruj sa pre správy z webu.

Join 2 421 other followers

Follow Hvorecky.sk on WordPress.com

Čítanosť

  • 1,338,258 čitateľov

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.

Join 2 421 other followers