5 najväčších bludov o slovenskom školstve

Sotva stihli Slováci v diskusných fórach vyriešiť migračnú krízu a integráciu prisťahovalcov, už sa s vervou pustili do analýz učiteľského povolania. Dlho platilo: čo Slovák, to hokejový tréner, ale už aj znalec islamu, okolia kolínskej vlakovej stanice a, samozrejme, najnovšie pedagóg a metodik. Slasť čítať tieto komentáre, katarzia antických rozmerov. Pozrime sa na najväčšie bludy, ktoré sa šíria, akoby ich na Facebooku publikoval Werich. No a čo, že to nenapísal on, hlavne, že je to PRAVDA!!!

Blud 1. Učitelia majú najdlhšie prázdniny zo všetkých, stále majú nejaké voľno, v lete dva mesiace, potom jarné prázdniny, jesenné, zimné atď. celý rok.

strajk ucitelov bratislava slovensko

Realita: učitelia nemajú nijaké prázdniny. Učitelia majú len dovolenku, tak ako každý iný zamestnanec. Zväčša 40 dní, čo je naozaj o päť viac ako je bežné (závisí, samozrejme, od veku zamestnanca, mladí ľudia majú dovolenky menej), ale zaslúžia si to, pretože zvládať výčbu aj všetkých tých desaťtisícov detí, ktorých rodičia uveria hociakému hoaxu, je nesmierne náročné a vyčerpávajúce.

Prvý júlový a posledný augustový týždeň trávi väčšina učiteľov dobrovoľne povinne v škole, kde pripravujú (a neraz aj upratujú) triedy, nakupujú pomôcky (väčšinou za vlastné peniaze) alebo pripravujú ročné plány, čiže bojujú s takou byrokraciou, ktorá by položila aj ťažko skúšaných slovenských živnostníkov.

Za 26 rokov sa vystriedalo 17 ministrov školstva z 10 rôznych strán, pričom skoro každý priniesol novú úžasnú koncepciu, niektoré až také invenčné ako zákaz jógy. Učitelia sa s tým všetkým museli oboznámiť, doštudovať a aplikovať to, samozrejme, vo voľnom čase a tiež za vlastné. Nehovoriac o prípravách metodiky, podkladoch pre inšpekcie a napokon o úžasných výkazoch činností, aby mali úradníci školstva ako preukazovať aktivitu.

Pre učiteľov sú školské prázdniny podobná nočná mora ako pre rodičov. Moja mama si ich nadrábala pravidelnou neplatenou prácou v družine. Skúšam si predstaviť takého priemerného slovenského diskutéra, ako tri-štyri hodiny denne zadarmo robí vo fabrike alebo firme navyše, aby potom mohol mať „prázdniny“. Odporúčam vyskúšať si hodinu strážiť 45 detí smartphonovej éry, pričom za odmenu vám akurát o 19:00 posledný rodič vynadá, prečo nemáte otvorené do 19:30, lebo on chce byť dlhšie vo fitku.

Blud 2: Učiť nie je skutočná práca. Je to ľahučká činnosť, skoro hobby. Nedá sa to porovnávať s fyzickou námahou. Stačí dačo porozprávať a hotovo. Učitelia odučia pár hodín a majú svätý pokoj.

Realita: skoro každý učiteľ pravidelne okrem vlastných hodín aj zastupuje, neraz dlhodobo, pričom si musí bleskovo naštudovať inú látku, pripraviť podklady a robiť byrokraciu navyše.

Často vystupujem na školách a priznávam, po dvoch hodinách som unavený ako pes. Vzdelávať dnešných mladých ľudí je nehorázna makačka, ak to človek robí s nasadením a láskou. Je to krásna, ale ťažká drina.

Odporúčam diskutérom zobrať si domov po celodennom učení každý druhý deň 25 písomiek, diktátov či slohov a opravovať, komentovať, rozoberať. Moja mama takto trávila nejeden večer v týždni, keď nás s bratom uložila spať. Po 32 rokoch praxe ako špeciálna pedagogička (učila nedoslýchavé deti) sa vyšplhala na 720 eur. V hrubom. Rozosmial som vás, poďme ďalej. A to mama zvládla najrôznejšie logopedické špecializácie, robila nadčasy a chodila do Škôl v prírode (ďalší orgazmus pre rodičov a dvojtýždňový horor pre učiteľov). Nie, môjmu otcovi mama ani raz na narodeniny nedarovala hodinky za 20 000 eur. Zrejme ho neľúbi tak vrúcne ako Svetlana svojho Roba.

Samozrejme, netrúfol by som si porovnávať učiteľské povolanie s takým ťažkým údelom ako je poslanec NRSR, ktorý stachanovsky drie na rokovaniach niekedy až 66 dní v roku!

Blud 3: Školstvo je v skutočnosti dobre riadené, len učitelia sú večne nespokojní.

Realita: Školstvo patrí v SR k najbyrokratickejším a zároveň dlhodobo najproblematickejším rezortom vôbec. Na Slovensku popri ministerstve školstva (506 zamestnacov) existuje aj Ústav informácií a prognóz školstva, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Národný ústav celoživotného vzdelávania, Ústav informatizácie regionálneho školstva, Národné športové centrum a ďalšie pričlenené ústavy a agentúry vrátane jednej Antidopingovej! Nežartujem. Napriek tomuto gigantickému aparátu zostáva školstvo na okraji politického záujmu. A pritom sa dávno malo stať prioritou. Mimochodom, Kaliňákov vtip o znižovaní počtu štátnych úradníkov si ešte pamätáte?

Blud 4: Školstvo na tom v SR stále nie je zďaleka tak zle. Peniaze neprinesú zlepšenie.

Realita: Školstvo je na tom oveľa horšie, ako si myslíte. V kvalite vedomostí detí sme jedným z najhorších štátov v Európskej únii. Dlhodobo investujeme do vzdelávania najmenej financií spomedzi vyspelých krajín. Do zahraničia odchádza študovať päťkrát viac slovenských maturantov a vysokoškolákov ako z okolitých krajín. Viac desivých správ a štatistík tu.

Zvýšenie platov, samozrejme, neznamená automaticky zmenu kvality školstva k lepšiemu. Ale je to nevyhnutný začiatok. Nasledovať musí celospoločenská diskusia o tom, aké vzdelávanie na Slovensku vlastne chceme a čo pre to každý z nás môže urobiť. Bude to dlhá a nesmierne náročná cesta, ale je to aj veľká šanca pre našu krajinu.

Blud 5: štrajk je spolitizovaný. Je to obyčajné vydieranie. Najviac trpia rodičia.

Realita: Samozrejme, že štrajk je politikum a to už od 12. storočia PNL, keď štrajkovali tesári hrobiek faraónov v Údolí kráľov a pustili sa do toho, hoci sa to Ramsesovi III vonkoncom nepáčilo, pretože mu to zhoršovalo imidž a ukazovalo skorumpovanosť jeho osoby aj celého egyptského vládnuceho systému.

Keby štrajkovali pred majstrovstvami sveta hokejisti, ide o najväčšiu národnú tragédiu od zostrelenia Štefánika islamistami. Keď štrajkujú učitelia, je to vraj nechutné vydieranie. Rodičia, viem, aké ťažké je niekedy nájsť opatrovanie. Sám som rodič. Ale keď už nepodporujete učiteľov a nesúhlasíte s nimi, tak aspoň tentoraz zatnite zuby a snažte sa ich trocha pochopiť. Možno onedlho budete potrebovať podporu svojho protestu vy. Robíte to hlavne pre svoje deti a pre ich budúcnosť.

Dovidenia v pondelok 25. januára o 11:00 na Námestí SNP v Bratislave na demonštrácii na podporu učiteľov a štrajku!

1989 – jaký byl a co přinesl?

Beseda s Ondřejem Liškou (bývalý ministr školství ČR, nyní organizace Ashoka), Michalem Hvoreckým (slovenský spisovatel) a Martinem Kraflem (bývalý mluvčí Kanceláře prezidenta republiky za Václava Havla). Moderace: Gerald Schubert (rakouský deník der Standard). Beseda se koná u příležitosti předsednictví ČR ve skupině Visegradské čtyřky. 

Beseda se koná 28. 1. 2016 18:30 jako doprovodný program k aktuální výstavě VISEGRAD KARMA – Cesta do demokraciev galerii Českého centra Vídeň. České centrum, Herrengasse 17 Vídeň.

Ve spolupráci se Slovenským kulturním institutem ve Vídni, International Visegrad Fund a budapešťským kulturním centrem Bakelit.