Zoznámil som sa v Drážďanoch na malej konferencii s predsedom Saského parlamentu. Sympatický starší pán, bývalý disident, jeden z prvých organizátorov antikomunistických demonštrácií, líder revolúcie v NDR. Veľmi dobre pozná Slovensko aj Čechy. Dali sme sa do reči, v čom sú hlavné rozdiely v našich krajinách a prečo u nás demokracia naďalej nefunguje. Prvé, čo som vo funkcii urobil, hovoril mi, bolo bleskové prepúšťanie všetkých členov STASI, či po našom eštébákov, z funkcií. Či už sudcovia alebo učitelia, museli zo svojich postov odísť. Len v Drážďanoch prestalo učiť tisíc pedagógov, ktorí donášali na kolegov či rodičov a zarábali na utrpení druhých. Bolo to veľmi ťažké, bolo to tvrdé, ale bolo to nevyhnutné. Inak by sa eštebáci infiltrovali všade, do politických strán, do biznisu, do úradov. Michal, verte mi, s udavačmi sa demokracia vybudovať nedá, povedal. Myslel som na mocných vo svojej krajine a iba som mlčky pritakal.
Michal Hvorecký 
Podla mna to nie je len tazke, ale priam realne nemozne a fakt netusim, ako to prebehlo v ex-DDR. Bud maju ovela kvalitnejsie, nedeformovane a vedejne dostupne zaznamy, alebo je tam obrovsky priestor na pochybnosti. Navyse, aj keby sa kazdy, co sa vyskytoval vo zvazkoch tajnej policie, dal jednoducho usvedcit ako dobrovolny donasac, tak sa tito ludia realne daju vysankovat zo statnej a verejnej sluzby, ale netusim, ako by sa dali vysankovat z biznisu. To im ako nevydali ani len zivnostensky list?
Neprovokujem, len sa pytam, lebo u nas je situacia s dokumentaciou donasacov a tusim aj priamo dostojnikov StB dost nejasna.
Napriek tomu, že povojnový nemecký štátny aparát bol prelezený nacistami, po zjednotení sa dôkladne očistili. Možno, že dospeli a poučili sa. My sme nemali čas, hnedých vystriedali červení, u nich hnedí tvorili establišment. Nie rovno na slnku, ale boli temer všade. A kryli sa. Nedalo sa tomu vyhnúť. Pripomína mi to historku, o ktorej písala manželka jedného zo sprisahancov proti Hitlerovi. Ešte v 50 rokoch jej učiteľ vytkol zlé známky syna slovami? Nečudo, že sa zle učí, je to syn zradcu.
Chvalabohu, mali čím vymeniť donášačov. My sme to šťastie nemali. A zdá sa, že podobne ako oni po vojne, ani vôľu. A keď budeme úprimní a započúvame sa do hlasov mnohých Slovákov: oni nevedia, čo je zlé a spomínajú s nostalgiou. Nedávno som si v krčme vypočul reakciu na moju poslednú zúfalú otázku, keď, sa zdalo, že zlyhala nádej, aby pochopili, použil som eso (chlapi O Širokom), odpoveď? Tu je: A čo keď donášal na svoju mamu? Asi s tým súhlasila! A všetci boli spokojní…
Suhlasim s panom z vychodneho Nemecka – no povedzme si otvorene, ze nebyt zapadneho Nemecka ktore nad nimi drzalo pevnu ruku, transformacia NDR by dopadla inak, a nezabudajme na ich historicku skusenost vyrovnania sa s nacistami po 2 sv.v. Vychodne Nemecko bolo prave naopak vynimkou v transformacii, inak vsade v strednej a vychodnej Europe doslo prakticky len k zmene vlastnickych pomerov v ekonomike a legalizacii kradeze s tym, ze ti mudrejsi a vyvoleni mocni prezliekli kabaty, a ich potomkov dnes najdete takmer vsade ani o tom netusite, to je nasa realita, smutne
Medzi Vychodnymi nemcami a Cechmi a Slovakmi bolo v tomto viacero zasadnych odlisnosti. Spomieniem volu Nemcov sa po konci studenej vojny zjednotit sa, a nie sa rozdelit, ako v Ceskoslovensku. Druhym zasadnym rozdielom je, ze Nemci maju inu naturelu, a kym oni chceli (hoci na velmi falosnych a nehummannych idealoch) v 20 storoci ovladnut svet, my sme na Slovensku tak akurat trhali burinu a zavadzali plyn, a s prepacenim ucili sa jest po sediacky a s priborom.
Zrejme najpodstatnejsie je uvedomit si , ze revolucie vychadzaju z filozofii, ktore reaguju na vycepanost prezitych idii, napravy utrpenych krivd, tuzby po spravnejsom a spravodlivejsom zivote, a za to vsetko sa musi bojovat, co vyzaduje, aby sa obrovske mnozstvo ludi obetovalo pre dobro dalsich generacii. Nestaci sa priplichtit k aktualnym prudom. Nebudem rozoberat cesku bohatu a zlozitu historiu ale skusim sa venovat tej slovenskej, napriek tomu, ze sme v mnohom velmi podobni. Nemci si svoju revoluciu vymlatili. Nikto im nepovedal, ze v pohode ludia, sovieti vas neprevalcuju, chodte a urobte si revoluciu. Mohli to akurat tusit, ale ich tuzba skoncovat s tym temnom bola vacsia ako strach z nasledkov. Povedzme si uprimne, ako obstoji masova revolucna odvaha Cechoslovakov na konci osemdiatych rokov, po pade Berlinskeho muru, ked uz bolo velmi jednoznacne, ze Sovieti protesty nepotlacia? Samozrejme revolucia bola postavena na aktivite studentov a na disente, ale co hrozilo ludom, ktori prisli protestovat, povodne proti nasiliu na studentoch? Za paragraf proti nepovolenym demonstraciam? Sloboda ma taku hodnotu, kolko stala. Demokracia u nas je preto taka mizerna, ze sme mimoriadne konformni ludia, ktori v kazdej dobe hladali maximalne pohodlie minimalneho (formalneho ci realneho) odporu proti tomu, coho sme boli sucastou. (Aj ked hned ako sa da, odvaha prudko zlacnie a zrazu sme vsetci na tej spravnej strane). Respektujeme silu mocnych aj ked su zli. Preto je medzi nami vzacne, ze niekto vystupi z davu, a poukaze na zlo, zastane si ublizeneho, cti spravodlivost. A o tom, ze niekto odhali zlo vo vlastnej svorke, to je uz je uplne sci-fi. Sme proste stenata, a este stale sme ta generacia, ktora trpi, a dufa, ze raz sa nieco stane, a nieco sa posunie dopredu. Este budeme potrebovat vela “kanadanov”, ktori nam dodaju odvahu pri boji s gorilami, kym sa skutocne odvazime nieco urobit sami. Otazkou (zrejme na Meciara) zostava, preco sme s tymto vlastnostami potrebovali byt zvrchovani.