Tahiti.Utópia ukážka

Prečo sa rozhodol silou-mocou letieť? Možno sa chcel na výsledok svojho dlhoročného snaženia konečne pozrieť zhora. Azda túžil vidieť, kam krajanov priviedol, z oblohy pozorovať, ako postupuje kolonizácia, ako sa rozširujú kokosové plantáže, ako rýchlo pribúdajú nové slamené chatrče, kde-tu aj s čičmianskymi a detvianskymi vzormi. A po pristátí chcel určite hneď navrhovať vylepšenia, ponúkať riešenia, zvažovať ďalšie úpravy a nové možnosti. 

Alebo sa azda len mienil pozrieť na observatórium. Vnoriť sa do oblohy. Dívať sa na dlhé úseky džungle, ktoré sa na seba podobali a kĺzali popod neho v radoch prastarých stromov, pripútaných k sebe popínavými rastlinami. 

Štefánik, nízky a chorľavý muž, ktorého zbrázdenú tvár presvetľovali jasné oči. Trápili ho bolesti brucha a kŕče, kríval. Každodenné zdravotné útrapy prekonával silou vôle a s najväčšou námahou ich skrýval pred verejnosťou. Zanedbával odpočinok a regeneráciu. 

Po vojne ho často postihoval kolaps, náhla prechodná strata vedomia, vyvolaná nedostatočným prekrvením mozgu. Najprv zamdlieval sporadicky, no od roku 1918 aj desaťkrát za deň. Jeho stav sa rapídne zhoršoval, čo mu takmer znemožňovalo vykonávať čo i len základné vojenské a politické úlohy. 

Poslednú zimu na Sibíri strávil takmer ustavične v mdlobách, rozrušoval ho aj najmenší hluk alebo náhle prudké svetlo. Takmer nejedával. Zaspával len pod vplyvom silných narkotík. Osobný lekár doňho dostal len niekoľko lyžičiek čaju alebo kávy. 

Nemohúcnosť oslabovala labilnú psychiku. V októbri 1918 stratil vedomie, keď v Japonsku prijímal hlavných predstaviteľov legionárov zo Sibíri, o dva mesiace neskôr zasa na lodi cestou na Tahiti, keď ho rozrušila telegrafická správa, že do Prahy slávnostne vstúpili francúzski a talianski vojaci na čele s Edvardom Benešom. 

Bratislava, mon fol amour

Bratislava est située sur le Danube, à un endroit extraordinaire, au croisement des frontières de trois pays. Cette ville dynamique a connu une histoire fascinante, mais elle continue de n’être qu’un lieu de destination confidentiel plutôt qu’un aimant à touristes. Lisez cet hommage d’un écrivain qui est né dans cette métropole d’Europe centrale, y trouve sa source d’inspiration et l’aime à la folie malgré tous ses défauts.

Traduit par Vivien Cosculluela. Conception graphique, couverture et mise en page: Palo Bálik. Merci beaucoup!

michal hvorecky bratislava mon fol amour

Nick Cave: komiks

Nick Cave Komiks preklad Michal HvoreckyUž som preložil viacero próz aj divadelných hier a nedávno prvýkrát komiks, graphic novel, plnohodnotný grafický román. Napísal a nakreslil ho Reinhard Kleist a vydalo nové vydavateľstvo Monokel, značka mimoriadne šikovného a na literárnej scéne roky činného Petra Michalíka. Hlavne jemu ďakujem za príležitosť a knižný artefakt, ktorý nakoniec vznikol. Autor ho označil za najkrajšie zahraničné vydanie svojho diela, ktoré vyšlo v mnohých jazykoch. Nešetrilo sa na väzbe, papieri, dizajne ani redakčnej úprave a je to vidno. Radosť spolupracovať. Každý preklad kvalitného diela znamená hlboký ponor do originálneho aj cieľového jazyka, kontextov, predpokladá všeobecnú znalosť témy aj špičkové ovládanie materčiny. V tomto prípade práca predstavovala pôžitky aj výzvy rôzneho druhu. Prečítal som všetky Kleistove komiksy, ktoré sa mi v origináli podarilo zohnať, o Johnnym Cashovi, Fidelovi Castrovi, o boxerovi Herckovi Haftovi, ktorý prešiel nacistickými koncentrákmi, o somálskej atlétke Samii, ktorá zahynula na úteku do Európy, jeho seriál o berlínskych mýtoch a ďalšie. A potom som si púšťal Cavea a pozornejšie som počúval texty. Spomínal som, ako mi ho Klaus predstavil v polovici deväťdesiatych rokov, keď mi z vinylov hral Birthday Party a spevákove prvé sólové nahrávky. Knižne som vďaka kamošovi Caveove básne najprv čítal v nemčine, neskôr v angličtine. V češtine zasa jeho román napísaný biblicko-barokovým jazykom o oslici, ktorá uvidela anjela a v komikse hrá dôležitú úlohu. Do slovenčiny sa Caveov jazyk zatiaľ pokúsil preložiť len Jozef Kot a Smrť Bunnyho Munroa dobabral. Považujem za značný paradox, že komunistický básnik a normalizátor, ale aj veľmi zručný, skúsený a dobrý prekladateľ z angličtiny, sa pustil do projektu, ktorý mu vôbec nesadol. Zlý preklad knihu zničil. Aj preto som k práci pristupoval s pokorou a detailnou prípravou, z úcty ku Kleistovi aj Caveovi. Komiks u nás nemá tradíciu. Vo východnej Európe sa desaťročia vydáva v Poľsku, Srbsku aj Česku, u nás, žiaľ, takmer vôbec. Verím, že sa situácia konečne začína meniť. Ako to dopadlo, posúdite vy.

 

Smrť v bunkri

pollack smrt v bunkri

„Zdedil som po ňom niečo? Nesiem v sebe kus z neho?“ pýta sa spisovateľ a reportér Martin Pollack pri pohľade na fotografiu svojho otca v uniforme SS, ktorý pôsobil v Poľsku, na Balkáne i v slovenských horách, kde operoval počas SNP.

Martina Pollacka môžete poznať vďaka knihe Americký cisár. Masový útek z Haliče, v ktorej spracúva tému masového vysťahovalectva z tých najzaostalejších oblastí bývalej monarchie na prelome 19. a 20. storočia. Tenktokrát prichádza s mimoriadne osobným a o to dôležitejším príbehom – s príbehom vlastnej rodiny.

V knihe Smrť v bunkri spracoval život svojho biologického otca, príslušníka jednotiek SS Gerharda Basta, ktorý v roku 1944 operoval aj na území Slovenska. Takto sa Martin Pollack vyrovnal so svojimi vlastnými ťaživými dejinami – s nacistickou minulosťou svojich rodinných príslušníkov.

Je nenávisť dedičná? A ako sa postaviť temnej minulosti svojich vlastných predkov? S desivým dedičstvom nacizmu sa nedokážu vyrovnať celé krajiny. Ako sa s ním teda má vysporiadať jeden človek, keď zistí, že jeho otec má na rukách krv stoviek nevinných ľudí?

Martin Pollack rekonštruuje život svojho biologického otca, aby lepšie spoznal a pochopil aj samého seba. Prijať minulosť i všetky jej hriechy – to je možno najlepší spôsob, ako sa vyrovnať s temnými dejinami svojej rodiny. A je to možno aj dobrý recept pre celú spoločnosť.

Kniha Martina Pollacka Smrť v bunkri vyšla v preklade Michala Hvoreckého.  Viac o knihe a autorovi tu: https://goo.gl/U3RQU4

Pena dní

Ďakujem Gešovi za pozvanie do relácie, výborne sa pripravil a pýtal, čo u nás vôbec nie je samozrejmosť. Jeden poslucháč mu po vypočutí programu napísal, že vďaka reláciám ako Pena dní neľutuje koncesionárske poplatky. Vnímam to podobne. Obávam sa, že momentálny zápas o RTVS bude znova aj bojom o budúcnosť Rádia FM. Zatiaľ každej autoritatívnej garnitúre u nás ležalo v žalúdku médium, ktoré mladých ľudí vedie k dobrej hudbe, filmom, čítaniu a premýšľaniu. Želám vám inšpiratívne počúvanie.