Vo svojom prvom kurátorskom projekte sa Michal Hvorecký zameral na Liptovský Mikuláš ako exemplárne stredoeurópske mesto. Preskúmal často protichodné dejiny a príbehy ako aj zabudnuté postavy z multikultúrnej histórie liptovského centra. Mesto aj región chápe ako kľúčové priestory identity, kde sa križovali viaceré jazyky a kultúry, a kde sa formovala idea moderného Slovenska. Ponoril sa do online aj skutočných depozitárov v podzemí Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa a pozrel sa na ne svojimi očami, vydoloval viaceré nikdy nevystavené diela z fondu a doplnil ich o tvorbu umelcov so vzťahom k miestu a téme. Inšpirovaný svojou celoživotnou fascináciou rozprávačstvom si ako základ svojej koncepcie zvolil mikulášsky text, písmo, príbeh, a vyšiel z miestnych dejín evanjelickej kníhtlače, ako aj z osudov rodáka Samuela Fischera, ktorý v nemčine vydával Thomasa Manna či Hermanna Hesseho. Výstavu jej autor vníma ako poctu mestu, jeho obyvateľkám i obyvateľom aj samotnej galérii a lokálnym múzeám.