Alexander Dubček a Robert Fico

Hrozne ma dnes znechutilo, ako sa Robert Fico oháňal Alexandrom Dubčekom. Mŕtvy sa už nemôže brániť, tak si z neho Smer urobil novú modlu. Vraj je to ich vzor. To ma rozosmialo. V čase, keď pán Fico začínal strmú komunistickú kariéru a smel dokonca cestovať na Maltu, ako malý chalan som každé ráno na zástavke autobusu na bratislavskej Peknej ceste vídal Dubčeka, ako v lesníckej uniforme kráča do závodu v Malých Karpatoch…

Režim, v ktorom si dnešný premiér dobre žil a ktorý dodnes obdivuje, pána Dubčeka sústavne ponižoval a šikanoval – osobnosť, ktorú predtým uznával celý svet. Dubček nepotreboval peniaze od goríl na gigantické reklamné kampane, pretože mal charizmu, a nehovoril populistické klamstvá, ale trúfol si povedať pravdu. Dubček chcel demokratický socializmus s ľudskou tvárou a veril v slobodu slova a silu kultúry. Fico stelesňuje mafiánsky štátny kapitalizmus, ktorý si želá poslušné masy otupené bulvárom, a ktorý prospieva iba úzkej skupine mocných. Dnes v jednom hrobe na cintoríne v Slávičom údolí kosti hrkotali. To nič, len mŕtvy sa radšej chrbtom obrátil.