Dve čítania z románu Eskorta v Nemecku v novembri 2009:
Drážďany, utorok 17. november, riesa efau, Konzertkeller, Adlergasse 14, 20:00
BruchZonen. Das Prinzip Osten. Moderuje Oliver Geisler.
Karlsruhe, utorok 24. november, Bücherschau
Buchcafé, Karl-Friedrich-Straße 17, 20:15
Navštívili ma redaktori Švajčiarskej televízie 1, ktorí v relácii Kulturplatz odporučili Eskortu ako jednu z desiatich kníh k téme 1989-2009: Dvadsať rokov po páde Berlínskeho múra. Nakrútili rozhovor, ktorý sa odvysiela v októbri.
Zobral som ich aj do Bratislavského prístavu, ktorý ma fascinuje a hrá dôležitú úlohu aj v románe, ktorý práve píšem.
V utorok 22. septembra o 18:00 predstavím v bratislavskom Goetheho inštitúte na Panenskej 33 svojich nemeckých vydavateľov z Klett-Cotta. Mojimi hosťami budú dvaja výnimoční mladí muži a zároveň dobrí priatelia, výrazné osobnosti nemeckej literárnej scény Tom Kraushaar a Michael Zöllner.
Klett-Cotta, známe vydavateľstvo zo Štutgartu, oslavuje onedlho neuveriteľných 350 rokov od svojho založenia!
Legendárny nemecký vydavateľ Johann Georg I. Cotta sa stal majiteľom firmy 22. novembra 1659 a vydával Schillera, Goetheho, Herdera, Hölderlina, Jeana Paula, Kleista, Heineho, Fichteho, Schellinga, Alexandra von Humbolta a mnoho iných známych spisovateľov a vedcov. Vydavateľstvo sa pod jeho vedením stalo svetoznámym a v súčasnosti patrí medzi najväčšie tlačové skupiny na nemeckom trhu.
Literárne vydavateľstvo Klett-Cotta, znovu založené v roku 1977, spája program vydavateľstva Ernst Klett s tradíciou jedného z najstarších a najznámejsích vydavateľstiev v Nemecku. Prečítajte si v nemčine o podujatí viac.
Eskorta v nemčine vo vydavateľstve Klett-Cotta
Eskorta: nemecké recenzie
Ulrich Noller hodnotí nemecké vydanie románu Eskorta v literárnom časopise Titel. Prečítajte si aj ďalšie recenzie v nemčine.
Kurier recenzuje Eskortu a premenoval ma na Hrovecky :))
Upozornenie na tento torrent mi dnes prišlo emailom. Najviac ma zabavila veta: “ve slovenštině, ale opravdu stojí za poslech” :)
Iba venovanie “speciálne Lucii78” tohto piráta trocha ospravedlňuje – vždy som totiž oceňoval mužov, ktorí ženy obdarúvajú knihami.
Ale aj tak je to krádež. Je to celkom prosté – keby každý, kto si audioknihu ilegálne stiahne, za ňu radšej zaplatil, nový román by sa mi naozaj písal trocha ľahšie a bez toľkých existenčných starostí. A to isté platí pre filmárov, hudobníkov…
Piráti najčastejšie argumentujú tým, že hudbu síce kradnú, ale radi a často si kupujú lístky na koncerty a tým podporujú hudobnú scénu aj tvorcov. Lenže literárne podujatia sú u nás zadarmo a väčšinou za ne dostávam len symbolický, alebo nijaký honorár. Takže z čoho máme žiť my, spisovatelia, ak nie z percent z predaja?
Na druhej strane, spisovateľ-milionár Paulo Coelho tvrdí, že “person who does not share is not only selfish, but bitter and alone”…
Myslím si, že každý, kto to raz zažije na vlastnej koži, bude nútený konfrontovať a prehodnocovať vlastné stanovisko. A tento problém sa bude zostrovať.
Každopádne vďaka bohu, že sa knihy zatiaľ nedajú napalovať :))
Novinár Štefan Hudec zo SME prekvapivo prišiel na moju čítačku v berlínskom Literaturwerkstatte v piatok 19. júna 2009. Napísal o tom zážitku krátku reportáž:
“Ako jednému z mála súčasných slovenských autorov sa Hvoreckému pomaly darí presadzovať v Nemecku. Pred rokmi získal prestížne štipendium Literárneho kolokvia v Berlíne, pravidelne vystupuje na knižných festivaloch, píše eseje o Slovensku do prestížnych denníkov. Recenzie jeho kníh sú pritom veľmi rozdielne. Mníchovský Süddeutsche Zeitung bol k Eskorte kritický, naopak Frankfurter Allgemeine Zeitung ju ohodnotil pozitívne. Aj vďaka tejto reklame bola na čítačke v literárnom ateliéri Kultur Brauerei plná sála ľudí.”
Michal Hvorecký 
