Dvadsať rokov v bunkri

Pri nedávnom dvadsiatom výročí vzniku samostatného Slovenska sa spomínali mnohé významné a prelomové udalosti, miesta či podujatia. Viacerým v tých zoznamoch chýbal bratislavský klub pod hradnou skalou. U.club, neskôr premenovaný na Subclub, je skoro taký starý ako táto republika, a podarilo sa mu niečo jedinečné – zmenil generáciu, možno už aj dve.

Každý Bratislavčan, ktorý má rád svoje mesto a pozná jeho dejiny, vie, že hradný kopec je oddávna prešpikovaný tunelmi. Podľa starej mestskej legendy existoval dokonca podzemný prechod popod Dunaj na petržalskú stranu. Vo viacerých povestiach sa spomína aj chodba, ktorou údajne chodievala Mária Terézia zo svojho sídla až do domu U dobrého pastiera za svojím milencom. Špáry v skalnom masíve využívali vinohradníci zo zbúranej Vydrice ako vínne pivnice, vo vojnách slúžili ako bunkre a bezdomovcom zo zbúraného Zuckermandlu poskytovali nocľah.

Brány klubu sa prvýkrát otvorili v marci 1993. U-Club, bývalý atómový bunker pod hradnou skalou, patril Civilnej ochrane SR. Osemdesiatpäť metrov vyššie stojí na veľkom masíve Bratislavský hrad. Prvé oppidum tam postavili už Kelti. Účko tvorilo iba časť zo systému chodieb z tereziánskych čias a z éry komunistickej atómovej hystérie.

subclub-eb

Čítať ďalej

Reklamy

Pod hradnou skalou

Vždy som hovorieval, že keď nastane koniec sveta, chcem byť v Účku, pretože tam sa o tom dozviem až na druhý deň na obed, keď o jednej konečne vypnú hudbu a zažnú svetlá a ja budem v takom stave, že mi apokalypsa vôbec nebude prekážať.

Bratislavský Subclub sa za mojich čias volal U.club a ja mu tak hovorím dodnes. Po všetkom, čo sa tam odohralo, určite nabehol tím Google Earth a priestor podrobne naskenovali, zmapovali a zverejnili na webe alebo na WikiLeaks. No ja som nepotreboval počítač, aby som sa tam vyznal. Do najmenších podrobností som spamäti poznal každý kút.

Hrával som v Účku toľké roky, že by som v ňom dokázal chodiť poslepiačky a občas som to aj robil. S ťažkým kufrom platní v ruke – naďalej som uprednostňoval vinyly, aj keď už všetci prešli na digitál – som kráčal v dlhom tuneli, zavrel som oči a premýšľal som, čo pustím prvé.

Úvod som považoval za veľmi dôležitý. Oliver tiež. Ak nechytím ľudí do niekoľkých minút, len ťažko ich k sebe ešte pripútam neskôr.

Čítať ďalej