Vážim si, že žijem v meste, ktoré disponuje troma symfonickými orchestrami: vo filharmónii, v opere a v rozhlase. Aj to je dôkaz, že hudba a Bratislava patria neodmysliteľne k sebe už minimálne od klasicizmu. Po dlhšom čase som sa vybral na koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, ktorý oslavuje osemdesiate výročie založenia – bol vôbec prvý v našej krajine.

Dlho som však netušil, na aké podujatie vlastne idem. Plagáty po meste ohlasovali na stredu 14. októbra prvý husľový koncert Sergeja Rachmaninova, pričom také dielo vôbec neexistuje. Navyše, ako upozornil aj server Medialne.sk, na graficky otrasnom plagáte sú dva ťažké preklepy: bude hrať „orcheter“ a Janáček sa volá „Leoč“. Z programu vypadla elégia od Ilju Zeljenku. Štyri hrubé chyby na jednej strane?

Keď sa nedávno diskutovalo o budúcnosti rozhlasového telesa, vedenie inštitúcie neustále vyzývalo na zvyšovanie hráčskej kvality. Tá sa mi však v tomto prípade vidí najmenej sporná. Akí amatéri prznia prácu tohto kvalitného kolektívu? Verím, že zodpovedná reklamná firma prevezme zodpovednosť.

Koncert potvrdil, že metropola tento symfoňák potrebuje a akusticky famóznu sálu by bola škoda nevyužívať naplno. Hlavným ťahákom bol hviezdny Juraj Čižmarovič v legendárnom prvom husľovom koncerte od Prokofieva. Nesmierne dramatickú avantgardu podával interpret s priam halucinačnou intenzitou, kde sa surovosť a neha harmonicky spájali.

Za vypočutie takých výkonov sa vo svete platí najmenej desaťnásobok. Preto si cením ľudové vstupné necelé tri eurá, čo je zmysluplná verejnoprávnosť v praxi.

Janáčkova rapsódia Taras Buľba predstavuje ťažkú skúšku pre každý súbor. Jeden kiks v dychovej sekcii sa pri takomto náročnom kuse odpúšťa, orchester aj izraelský dirigent Noam Zur dielo zvládli vynikajúco. O koľko viac prvotriednych koncertov by sme na Slovensku mohli zažiť, keby sme napríklad neplatili tretí program STV?

Čo pre mňa znamená hudba
Na operu po rakúsky!
Boj o orchester (Hudobný život)
Slovak Radio Symphony Orchestra