Rozhovor v časopise Život

Nikdy by mi nenapadlo, že so mnou budú chcieť urobiť rozhovor pre časopis Život. Keď sa mi ozval redaktor, povedal som mu, že ak to nebude nič bulvárne, môžeme to skúsiť. Prekvapilo ma, že prišiel dobre pripravený a rozprúdila sa debata, hlavne preto, že na väčšinu vecí sme mali odlišné názory. Akurát titulok trocha zbytočne nafúkli, ten jediný som v autorizácii nevidel. Želám vám inšpiratívne čítanie a teším sa na pokračovanie diskusie.

Reklamy

7 thoughts on “Rozhovor v časopise Život

  1. Michal, (teda – pán Hvorecký) :) – ten rozhovor je vynikajúci ! Dnes som ho čítala a veľa ma naučil! ;-) Ste rozhľadený a veľmi schopný mladý človek ! Veľa šťastia vo všetkom ! P.S. “Prehnaný” názov článku je v súčasnosti asi “v norme” ;-)

  2. súhlasím. snobizmus terajšej scény a nezáujem vlády sú donebavolajúce! a človeka ako vy nazvú partizánom…

  3. Narážka: „hladný ako spisovateľ” – je viac o povahe spisovateľa alebo danom systéme určujúcom medze jeho pozície než na reálne možnosti Vášho živobytia z vlastného alebo iného povolania.

  4. Nezdá sa mi ani trochu fér paušalizovať o Budmericiach ako o mieste opijášov. Pochopil som, že titulku ste neautorizovali (zmenili by ste ju však, keby ste mali možnosť autorizácie?), ale v konečnom dôsledku zodpovedá logike Vašej výpovede (“sú aj spisovatelia, ktorí písali…” = títvorili skôr výnimku, ostatní pili a žúrovali). Môj pohľad na Budmerice môže byť idealizovaný detským vekom (iste je), ale samozrejme tam v prvom rade ľudia písali knihy, prekladali (a iste aj množstvo kníh, ktoré máte v knižnici a publikované boli po i pred r. 1989), písali scenáre, proste tvorili kultúrne hodnoty aj vedecké diela, ktorých časť možno iste spochybniť (ale potom konkrétne) a iste väčšina tých literárnych diel,…. vznikla mimo Budmeríc, ale odbaviť Budmerice zážitkom rakúskeho spisovateľa (navyše recyklovaným zážitkom, už ste ho kdesi pred rokom či dvoma v diskusii o Budmericiach použili, rovnako demagogicky), je priveľmi lacné a intelektuálne nepoctivé, ak to môžem takto vzletne vyjadriť. I keď iste aj vďaka tomu sa Vám dostalo cti figurovať v hitparáde vybraliSME… Nikdy som nebol v Budmericiach na tvorivom pobyte, ale minimálne po r. 1989 (a iba o tom odbdobí vzhľadom na svoj vek môžete hovoriť, napokon aj ja) neboli tvorivé pobyty výsadou úzkej skupinky, to nie je pravda a iste to aj viete. Väčšinu roka kaštieľ zíval prázdnotou (čo bola čiastočne aj neschopnosť Literárneho fondu, iste), žiadali ste si niekedy naozaj o pobyt? Alebo ste túto možnosť a priori odmietali, čo je úplne v poriadku, ale potom to treba aj priznať a nemystifikovať. A napriek tomu, že je to mierne od veci, keďže to v konečnom dôsledku súvisí s Literárnym fondom, ktorý máte takisto “v zuboch”, ja som od LF dostal príspevok na dokončenie vedeckej monografie bez toho, aby som bol príslušníkom nejakej vyvolenej skupinky, podal som si žiadosť, priložil časť rukopisu a peniaze dostal, i keď symbolické, ale potešili ma a motivovali k tomu, aby som text v sľúbenom termíne dokončil. A hrdo som to v tej knihe aj uviedol. Aj preto ma nemrzí, keď z mojich komických honorárov za tvorivú činnosť idú 2% na LF.
    Končím rečníckou otázkou – je súčasný stav, dedičstvo Daniela Krajcera (bol to taký pán, čo sa náhodou stal na istý čas ministrom kultúry, pamätáte si ho ešte?), lepší? Ušetril štát naozaj nejaké peniaze?

  5. Ďakujem vám za komentár. názov rozhovoru zrejme zmenil online editor. v printovej verzii sa interview volá Na smrť rozhádaní, čo tiež nie je bohviečo, ale je to lepšie a viac to zodpovedá obsahu. ja by som určite zmenil oba názvy, ale ani jeden som v autorizácii nevidel.

    o pobyt v Budmericiach som sa nikdy neuchádzal, ani o štipendium od Literárneho fondu a v texte to aj vysvetľujem – nebudem sa uchádzať o podporu z niečoho, čo odmietam a bojkotujem. keby som zo zákona nemusel platiť 2 percentá LitFondu, okamžite to stopnem. som za to, aby sa prešlo na dobrovoľné platenie.

    je dobré, že vy ste mali v Budmericiach inú skúsenosť a verím, že nie ste jediný. rovnako nespochybňujem, že tam hlavne v minulosti vzniklo veľa cenných prekladov aj pôvodných diel. aj v rozhovore tvrdím, že jedným príkladom nechcem paušalizovať. ale systém, keď sa tucet zamestnancov na plný úväzok stará o troch spisovateľov na pobyte, to by ani Kafka nevymyslel.

    preto porovnávať zahraničné literárne domy s Budmericami nie je vôbec fér. tie fungujú úplne inak. väčšina mojich štipendií v cudzine nemala absolútne nič spoločné so štátom, ale poskytovali ich súkromné nadácie ako napr. Robert-Bosch-Stiftung.

    momentálny stav Budmeríc neprospieva nikomu, stojí nás to cca tritisíc eur mesačne a podľa mňa to pomaly smeruje k privatizácii. ale kiež by som sa mýlil. srdečne vás zdravím!

  6. Dobry den, viem-suvisi to okrajovo, ale zaujalo :) – prosim Vas kto bol ten americky spisovatel, ktory na seba v poslednej kapitole napisal zdrvujucu kritiku? (rozhovor ale tiez zaujal a paci sa mi, ze verejne kritizujete Maticu, mohli/mali by to hadam urobit viaceri..). pekny den

  7. ďakujem vám za komentár, potešil. je to v knihe Shea & Wilson: trilógia Illuminatus. v tomto žánri odporúčam ešte recenzie neexistujúcich kníh, ktoré písali Stanislaw Lem (Dokonalá prázdnota) aj J. L. Borges.

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s