V Astorke už mala premiéru hra Kométa, ktorú som preložil z nemčiny. Bol som si inscenáciu pozrieť a po dlhom čase ma slovenská činohra naozaj potešila. Priznám sa, bol som napätý, ako si s textom poradia. Juraj Nvota pristúpil k réžii mimoriadne poctivo a precízne.

Videl som aj originálnu verziu vo viedenskom Burgtheatri a musím povedať, že – hoci som očakával opak – bratislavská sa mi páčila viac. Viedenská je veľmi hektická a kolektívna, všetkých desať postáv je skoro stále na scéne, tam má skupinové herectvo dlhú tradíciu.

Nvota to poňal komorne, väčšmi sa zameral na charaktery postáv a dobre vybudoval dramatické situácie. Toto je jeho silná stránka, preukázal znalosť remesla, ale aj podstatne viac. Vznikla tragikomédia o výročí svadby a večnom, márnom hľadaní šťastia, ktorá vypovedá o dnešnom cynickom svete vážne, ale bez pátosu.

Hra je aj veľmi dobre naskúšaná, čo už, žiaľ, v našich divadlách vôbec nie je samozrejmosť, keďže herci venujú oveľa viac času zarábaniu peňazí v televíziách ako hereckej práci na javiskách.

K Astorke mám nostalgický vzťah ešte zo študentských čias, keď som tam často chodieval na Ostrovského, Kafku či Viana. Mal som radosť, že som smel s týmto tímom spolupracovať a veľa som sa naučil.

Hrá tam elita Astorky: Hajdu, Landl, Krónerová. Furková… Ale skutočnou hviezdou inscenácie je Rebeka Poláková v úlohe nevesty. Prečítajte si s touto mimoriadne talentovanou a bystrou mladou ženou rozhovor. Zrejme dorastá nová generácia divadelníkov, ktorí sú už unavení z komercie aj povrchnosti a chcú skúšať autentické, súčasné inscenačné prístupy. Azda ešte žije nádej, že sa slovenské divadlo dostane z hlbokej krízy, v ktorej sa ocitlo.