V živote som zažil len jediný skutočný Halloween a nikdy naň nezabudnem. Bolo to presne pred desiatimi rokmi v provinčnom mestečku na americkom Stredozápade. Predtým som o tom sviatku nemal ani šajn, len zopár klišé predstáv z filmov a kníh. Skutočnosť bola mojím predstavám na hony vzdialená a hlavne oveľa vzrušujúcejšia, hrozivejšia aj zábavnejšia.

Školské karnevaly ma nikdy extra nebavili, ale tam ma atmosféra strhla. S najlepšou kamarátkou som si zostrojil svoju prvú ozajstnú masku. O dve hodiny zo mňa bol socialistický punker. Dodnes netuším prečo, no na blšáku som za pol dolára objavil neskutočné plastové číro, najbizarnejšiu parochňu, akú som kedy videl. Celý som sa dozicherkoval a ošil nášivkami Fuck the police a podobne. Pri nastupovaní do auta som si musel dávať pozor, aby som sa vôbec vopchal na sedadlo spolujazdca.

V uliciach vládla dobrá, strašidelná párty atmosféra, no my sme vyrazili pár kilometrov za mesto. Uprostred nekonečných kukuričných polí stál biely drevený dom. Keď som vošiel, uvítal ma hlučný karneval masiek. Môj imidž sa výborne hodil k burácajúcej muzike.

Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, že som medzi tými istými ľuďmi, ktorých som denne stretával na literárnych seminároch alebo na filozofických prednáškach. Prišiel aj jeden známy profesor, znalec súčasnej poézie, šikovne prezlečený za satyra. Ale tam nik nemal meno ani profesiu.

Pilo sa, hulilo, tancovalo a strašilo. Všetko viac než zvyčajne. Atmosféra rýchlo hustla. Bol som vtedy nešťastne zamilovaný a po dlhých týždňoch nezmyselného trápenia som pocítil stav dokonalej rozjarenosti. Povzniesol som sa do šťastnej, jasnej nálady, do opojenia ducha aj tela.

Ktosi navrhol zápasy príšer v bahne. Stretlo sa to s veľkým ohlasom. Ani neviem ako, a zrazu som stál pri orgiách tiel v plastovom bazéne. Nastalo opojné vymykanie z hraníc, kolektívne sebazrieknutie, zážitok šialenstva. Nebolo v tom nič pornografické, skôr dionýzske, akési kolektívne vytrhnutie zo všednosti, staré fašiangy naruby, hra na súboj pohlaví, prekonávanie hraníc aj samého seba v rituálnej skúsenosti.

V dezinfekčnom navoňanom svete skrášlených tvárí a zväčšených pŕs znamenalo to obrovské množstvo špiny, ktorá striekala na všetky strany, zrazu niečo nečakane očistné. Ľudia, o ktorých by som to v živote nepovedal, sa menili na svoje alter egá, na vlastných prírodných predkov, strácali sa v totálnom opojení a bláznovstve.

Škoda, že sa v dnešnom svete orgie dejú iba v parlamente. Alebo sa na ne pozerá na webe. Nehovorím, že som sa aj nebál. Niektorí to už preháňali. Hra sa menila na vybavovanie osobných účtov a pomstu. Nastala jedna z nocí, keď je od zábavy blízo k násiliu. Hrozilo, že sa nadmiera života preklopí až kamsi do nevoľnosti, bolesti či dokonca smrti.

Keď toho už na mňa bolo naozaj priveľa, zašiel som osamote do šíreho kukuričného poľa. Kráčal som tak ďaleko, až kým orgiastické hlasy celkom nezanikli. Zastal som. Cítil som sa nekonečne unavený a zároveň neskutočne svieži. Dal som si dole masku. Vlasy som mal také spotené, že mi po krku tiekli cícerky.

Málokedy som videl svet zájsť takto nadoraz. V štáte zošnurovanom zákonmi pravidlá stratili platnosť. Poriadok sa postavil na hlavu.

Do tmy prenikavo zaznela policajná siréna. Netušil som, či auto mieri k nášmu domu, ale kontrolné prepadovky sa diali bežne a nikto si z nich nič nerobil. Počúval som zvuky noci a vietor. Pozrel som dohora. Obloha sa zdala blízka na dotyk.