Nová poviedka o svete po pandémii pre Denník N. Môžete si ju prečítať alebo vypočuť, načítal ju Braňo Bezák alias Bebe. Želám inšpiratívny zážitok!
Autor: Michal Hvorecky
Slniečko
Ruka dole
„Nepriateľmi nie sú Rómovia, Srbi, Židia, gejovia ani Maďari. Nepriateľom je extrémizmus.” #rukadole
Prázdniny u Fullu
Maliar a chlapec
Vitajte v krajšom, farebnejšom a pestrejšom svete, ako je náš! Maliar a chlapec sa stretnú v čarovnom dome, kde ožívajú obrazy. Začína sa cesta do krajiny rozprávok. Poradí si malý hrdina v Jánošíkovej družine, pri mori, v balóne či medzi partizánmi? Stretne myšičku, čo varila kašičku?V knižke, inšpirovanej životom a dielom Ľudovíta Fullu, sa svety dieťaťa a umelca spojili a vytvorili dobrodružný príbeh plný fantázie. Na Fullových detských ilustráciách vyrástlo niekoľko generácií. Toto je naša pocta maliarskemu majstrovi.
Napísal Michal Hvorecký, ilustrovala Simona Čechová. Vydal Monokel.
Tahiti
Michal Hvorecký: Tahiti
utopický román
Píše sa rok 2020 a už tri generácie Slovákov žijú na Tahiti. Vysťahovali sa, alebo ich z Uhorska do Polynézie vyhnali? O tom sa stále vedú spory. Strhujúci príbeh vychádza z historických skutočností. Sľubovaný lepší život na ďalekom ostrove sa nevyvíja tak, ako utečenci dúfali. Román o úteku, zlomových okamihoch dejín a túžbe po slobode. Stredoeurópske dejiny sa ešte nikdy nečítali tak alternatívne.
Dizajn a typografia: Palo Bálik
ISBN 978-80-569-0182-3
160 str., viaz., 13 × 20 cm
Tahiti.Utópia ukážka
Prečo sa rozhodol silou-mocou letieť? Možno sa chcel na výsledok svojho dlhoročného snaženia konečne pozrieť zhora. Azda túžil vidieť, kam krajanov priviedol, z oblohy pozorovať, ako postupuje kolonizácia, ako sa rozširujú kokosové plantáže, ako rýchlo pribúdajú nové slamené chatrče, kde-tu aj s čičmianskymi a detvianskymi vzormi. A po pristátí chcel určite hneď navrhovať vylepšenia, ponúkať riešenia, zvažovať ďalšie úpravy a nové možnosti.
Alebo sa azda len mienil pozrieť na observatórium. Vnoriť sa do oblohy. Dívať sa na dlhé úseky džungle, ktoré sa na seba podobali a kĺzali popod neho v radoch prastarých stromov, pripútaných k sebe popínavými rastlinami.
Štefánik, nízky a chorľavý muž, ktorého zbrázdenú tvár presvetľovali jasné oči. Trápili ho bolesti brucha a kŕče, kríval. Každodenné zdravotné útrapy prekonával silou vôle a s najväčšou námahou ich skrýval pred verejnosťou. Zanedbával odpočinok a regeneráciu.
Po vojne ho často postihoval kolaps, náhla prechodná strata vedomia, vyvolaná nedostatočným prekrvením mozgu. Najprv zamdlieval sporadicky, no od roku 1918 aj desaťkrát za deň. Jeho stav sa rapídne zhoršoval, čo mu takmer znemožňovalo vykonávať čo i len základné vojenské a politické úlohy.
Poslednú zimu na Sibíri strávil takmer ustavične v mdlobách, rozrušoval ho aj najmenší hluk alebo náhle prudké svetlo. Takmer nejedával. Zaspával len pod vplyvom silných narkotík. Osobný lekár doňho dostal len niekoľko lyžičiek čaju alebo kávy.
Nemohúcnosť oslabovala labilnú psychiku. V októbri 1918 stratil vedomie, keď v Japonsku prijímal hlavných predstaviteľov legionárov zo Sibíri, o dva mesiace neskôr zasa na lodi cestou na Tahiti, keď ho rozrušila telegrafická správa, že do Prahy slávnostne vstúpili francúzski a talianski vojaci na čele s Edvardom Benešom.
Michal Hvorecký 