Ako sa zaoberať umením v krajine, kde medzi najznámejších fotografov patria Martin Nikodým a Peter Nagy, šarlatána Paliho Susu televízia prirovná ku Galandovcom a Viliam Plevza symbolizuje znalca-zberateľa?

V Bratislave je otvorenie Kunsthalle pravdepodobné asi ako prudký rast životnej úrovne v Letanovciach a malé galérie končia tempom politických kandidatúr Zuzky Martinákovej. Vláda pýta bez chochmesu od občanov peniaze na sochu Svätopluka od Jána Kulicha, normalizátora VŠVU a laureáta nespočetných socialistických cien aj titulov, ktorý upacká všetko od gerojov socialistickej pseudopráce, cez plechových Jánošíkov až po Matky Terezy. Podľa návrhu sa zdá, že nitrianske knieža vládlo v tolkienovskej Stredozemi a čižmy si kupovalo v Zare.

Chvalabohu za každý zmysluplný výstavný priestor, no počas troch rokov od otvorenia novostavby SND som nepochopil koncepciu expozícií na chodbách. Momentálne sa tam dajú naraz vidieť dosiaľ najhoršie aj najlepšie fotky.

Žáner kapitalistického realizmu predstavuje Čech Martin Levinne, ktorý sa charakterizuje ako „jeden z najpopulárnejších portrétnych fotografov v LA“. Odvážne tvrdenie aj na pomery podtatranskej gubernie, kde bulvár za hollywoodsku kariéru považuje nosenie golfových palíc Jackovi Nicholsonovi.

Na výstave Všetko je inak sa dá naučiť teória gýča. Rúfusa autor nafotil čiernobielo a zamračene, pretože je to Básnik. Krikľavý Mário Radačovský leží nahý s mužom v posteli, gejská téma totiž akože šokuje. Katka Hasprová papá jabĺčka, lebo ohryzky patria do slovenského vizuálneho umenia tak ako jedenie kompótov do slovenského filmu. Séria „skutočných osobností“ pokračuje aj na webe a obsahuje gigantov ako Schuster, Šuvadová, Sklovská. Kolega-fotograf Peter Nagy roztomilo objíma svojho hava.

„Myslím si, že ten nápad vyšiel,“ zrecenzoval sa autor. Svojou tvorbou vystihol štýl doby neschopnej nejaký štýl vytvoriť. V sérii Morfujúci muž ponúka ikstú kópiu Cindy Sherman. Falošný estetický zážitok, vypožičiavanie nápadov od avantgardy, opotrebované postupy sprístupnené širokému publiku, výpoveď zameraná na efekt, prezentácia vlastnej tvorby ako Veľkého Umenia…

Gýč splodila masa zaskočená priemyselnou revolúciou, no kapitalistický realizmus zamoruje svet Auparkmi na historických vykopávkach, paraliteratúrou rozkokošených moderátoriek, soulovým softpornom a kaliňákovskou erotickou politikou.

Na protiľahlej chodbe SND vystavuje Olja Triaška Štefanovič fotografický cyklus Divadelné prázdniny. Zábery prázdnych slovenských divadelných sál vzdialene pripomínajú Abandoned Theaters od Julie Solis, no namiesto mŕtvych ide o viac-menej živé domy.

Mladá fotografka neohuruje známymi tvárami, vystačí si bez hercov i divákov a plne sa sústredí na priestor. Lacný pátos a afekt nahrádza trpezlivé hľadanie svetla, okamihu a hádam aj celkom staromódneho zmyslu. Dlhodobé mapovanie starších i nových javísk a hľadísk má mimoriadnu dokumentárnu hodnotu.

Netušil som, že v Hlohovci stojí najstaršie zachované empírové divadlo v krajine, v ktorom si zahral aj Beethoven. Dnes sa tam konajú členské schôdze záhradkárov a občas zaspieva semifinalista superstar. Divadlá sú posadnuté honbou za divákom a vypredanými sálami. Aj preto poskytuje Štefanovičovej fotografické vyzdvihnutie prázdnoty taký intenzívny pocit naplnenia.