Ďakujem všetkým, ktorí v pondelok prišli!

Serhij Zhadan, Michael Fleischhacker (Die Presse), Michal Hvorecký
15. február 2010, Akademietheater, Viedeň, Foto: Reinhard Maximilian Werner, http://tabledog.at

5.600m² ľadu!:)

17/02/201017/02/2010 / Michal Hvorecky / Jeden komentár

Vrelo odporúčam Viedenský ľadový sen: http://www.wienereistraum.com

Viedeň

15/02/201015/02/2010 / Michal Hvorecky / Pridaj komentár

Môj dvojdňový plán pre Viedeň: v pondelok večer dôležité podujatie v Akademietheater.

Zajtra raňajky s pánom Johannesom C. Hoflenhnerom, ktorý režíroval hru Slovenský inštitút. Jedna komédia.

Potom korčuľovanie na novej, zväčšenej dráhe Wiener Eistraum.

Poobede výstava v Kunsthalle a večer Verdiho Falstaff v Štátnej opere.

Je dobré mať vedľa malej Bratislavy ozajstné veľkomesto!

Naposledy vo Viedni: Pornografia, noir a Parsifal

Šťavnaté ovocie z východu

12/02/201012/02/2010 / Michal Hvorecky / Pridaj komentár

Ak rozumiete nemecky, prečítajte si pozvánku na pondelňajšie podujatie vo Viedni. Pre denník Die Presse text napísal rakúsky novinár Martin Leidenfrost, ktorý dlhodobo žije v Devínskej Novej Vsi a cestuje po strednej a východnej Európe.

Akademietheater: Kakanien

Slováci sa búriť nebudú

12/02/201010/02/2010 / Michal Hvorecky / Pridaj komentár

„Nemajte strach. Slováci sa búriť nebudú. Slováci odjakživa radi s niekým splývali, teraz si obnovili právoslavie, aby sa im splývalo o niečo ľahšie. Slovákom sa stačí napiť a zaspievať si zbojnícku pieseň, to predsa môžu, aby sa im uľavilo. Slováci sa opäť ľahko zbavili zodpovednosti byť národom, sú zase ľudom, iba ľudom pokojným, ako predtým bohabojným.“
Dominik Tatarka, Písačky, 1984

Foto: Ľuba Lauffová

Všetko najlepšie, Artforum!

10/02/201010/02/2010 / Michal Hvorecky / 12 komentárov

V roku 1990 som začal hltať jednu knižku za druhou. Chodil som na gymnázium na bratislavskej Grösslingovej ulici, takže som, prirodzene, Artforum objavil skoro, sídlilo totiž o pár domov ďalej. Pred vchodom a hlavne na polorozpadnutej pavlači a vnútri sa zhromažďovali podivuhodné indivíduá, čo ma nesmierne vzrušovalo, pretože inak bol svet plný úplne normálnych, a (hlavne v tom veku) celkom neznesiteľných bytostí.

Nepoznal som vtedy veľa ľudí, ktorí milovali knihy, a tamojší kníhkupci ich nielenže zbožňovali, ešte ich aj na spanilých jazdách vláčili v plných batohoch z Prahy. Chápem, že v dnešnej ére Amazonu, mp3-audiokníh a Kindle to znie smiešne, ale svet existoval aj pred internetom, a nie je to až tak dávno.