Egona Bondyho, ktorý by 20. januára 2010 oslávil osemdesiate narodeniny, som spoznal ako osemnásťročný v Bratislave. Zoznámil som sa s ním v Moyzesovej sieni na koncerte avantgardného zoskupenia, ktorého líder deväťdesiat minút hrýzol klavír. Dnes chodievam hlavne na hudobné podujatia, kde sa na krídle hrá, čo je neklamný dôkaz, že starnem.

Bondy navrhol, aby sme ho s kamošom odprevadili domov k Laurinskej 21, kde býval. Neviem, kde som vtedy nabral odvahu, ale pri budove Právnickej fakulty som mu zarecitoval báseň, ktorú som mu venoval.

Čítať ďalej →