Na čo dnes myslí Vasiľ

Skúšam si predstaviť, ako sa asi v takýto deň cíti a na čo myslí Vasiľ Biľak na Timravinej ulici v Bratislave, vo svojej vile, z ktorej vyštval pôvodného majiteľa a privlastnil si ju, samozrejme, dávno je to všetko legálne, tak ako to vie byť legálne len u nás, čiže všetci vedia, že to bola krádež, ale nik to nesmie povedať nahlas, lebo zákony u nás akože stopercentne platia a oficiálne sme právny štát, a všetko je už aj tak premlčané, také pekné a výstižné slovenské slovo, zvráskavené ruky sa už trocha trasú, ale stále ešte zvládnu sporadický pohárik kvalitnej vodečky, ako za starých čias na úv, opatrovateľky sa vzorne starajú, tlak je zmeraný, zdravotnícky dozor zostáva nadštandardný, ako vždy bol, hoci sanatórium pre vyvolených sa už dlhšie volá inak, hlavou prebleskujú trocha popletené a rozmazané, i keď stále občas jasné spomienky, všetkých som podviedol, všetkých som zradil a nič sa mi nestalo, tá myšlienka vyvolá úsmev, krátky, ale intenzívny a nálada sa hneď zlepší, poobede sa zastaví limuzína zo spriatelenej ambasády, na svoj vek sa držím veľmi dobre, prežil som mnohých a ešte prežijem, skúsim zasa nadiktovať stránku nových memoárov, dnes mám náladu na vymýšľanie, môžeme skúsiť kapitolu o tom, že nijaký pozývací list nikdy neexistoval, konšpirácie dnes ľudia mimoriadne radi, aj tak si už dnes väčšina myslí, že pred novembrom, za nás, sa žilo lepšie, nebude to moja prvá knižka, najradšej mám tú z roku 1971, Pravda zostane pravdou, a to bola taká pravda že až, vydavateľ mi sľubuje, že by to mal byť bestseller, dôchodok chodí veľmi slušný, ale každá korunka sa zíde, pardon, euro, Kubánci zas chystajú recepciu, je pekné, že nezabudli, pošlem zaťa, ja už len tu doma, v pokoji, dobre je tu pod Slavínom, nie ako kedysi u nás v Krajnej Bystrej, keď som sa učil za krajčíra, do výučného listu mi napísali „nepúšťať na saká“ a nakoniec som v nich strávil väčšinu života, a v tom najlepšom ma aj pochovajú, a ako na mňa vo Svidníku a okolí vďačne spomínajú, aj kade-tade inde, hádam aj voliť ešte pôjdem, naši potrebujú každý hlas, no aj tí dnešní pri moci sú vlastne všetci bývalí naši, dobré kádre, schopné, výkonné, skoro všetci sú v tomto meste, v tejto krajine naštvaní, no ja sa usmievam už skoro sto rokov a budem sa aj na márach, spasiba, druzja, spasiba!

List pasažiera Dopravnému podniku

Drahý Dopravný podnik Bratislava!

Od detstva rád a naplno využívam služby mestskej hromadnej dopravy a platím za ne. Nejazdím po meste autom, ak to nie je vyslovene nutné (súrny odvoz dieťaťa k lekárovi a pod). Navyše nemám chuť platiť za hodinu (nestráženého) parkovania v centre viac ako vo Viedni alebo v Hamburgu.

Patril som k propagátorom MHD. Ale už ma prestáva baviť. Dochádza mi trpezlivosť. O električke na Hlavnú stanicu budem rozprávať vnúčatám ako o niečom mýtickom a veľmi potrebnom, ale potomkovia mi určite nebudú veriť. Medzičasom sa koľajisko zmenilo na parkovisko.

Obrázok

Čítať ďalej

Dvadsať rokov v bunkri

Pri nedávnom dvadsiatom výročí vzniku samostatného Slovenska sa spomínali mnohé významné a prelomové udalosti, miesta či podujatia. Viacerým v tých zoznamoch chýbal bratislavský klub pod hradnou skalou. U.club, neskôr premenovaný na Subclub, je skoro taký starý ako táto republika, a podarilo sa mu niečo jedinečné – zmenil generáciu, možno už aj dve.

Každý Bratislavčan, ktorý má rád svoje mesto a pozná jeho dejiny, vie, že hradný kopec je oddávna prešpikovaný tunelmi. Podľa starej mestskej legendy existoval dokonca podzemný prechod popod Dunaj na petržalskú stranu. Vo viacerých povestiach sa spomína aj chodba, ktorou údajne chodievala Mária Terézia zo svojho sídla až do domu U dobrého pastiera za svojím milencom. Špáry v skalnom masíve využívali vinohradníci zo zbúranej Vydrice ako vínne pivnice, vo vojnách slúžili ako bunkre a bezdomovcom zo zbúraného Zuckermandlu poskytovali nocľah.

Brány klubu sa prvýkrát otvorili v marci 1993. U-Club, bývalý atómový bunker pod hradnou skalou, patril Civilnej ochrane SR. Osemdesiatpäť metrov vyššie stojí na veľkom masíve Bratislavský hrad. Prvé oppidum tam postavili už Kelti. Účko tvorilo iba časť zo systému chodieb z tereziánskych čias a z éry komunistickej atómovej hystérie.

subclub-eb

Čítať ďalej

Noc pred Vianocami

Včera ráno v Bratislave husto snežilo. Pozerali sme sa so synom od Slavína na metropolu, ktoré mala o polovicu menej obyvateľov ako zvyčajne a malomestskú atmosféru, akú má len dva-trikrát do roka. Skoro každého, koho sme na ulici stretli, sme poznali a áut jazdilo málo.

Na obed som sa stretol so svojím priateľom, ktorý sa narodil pri Brezne, vyštudoval v Bratislave a neskôr v Nemecku a dnes žije v Mníchove a patrí k najväčším znalcom opery v Európe. Píše o nej do časopisov a kníh, bloguje a vedie polemiky a ja som si hovoril, aká škoda, že takéto mozgy jeden po druhom odchádzajú do cudziny.

Ľudí ako on by každé normálne národné divadlo okamžite bralo do dramaturgie a všemožne sa ich pokúšalo udržať. No naše divadlo sa všetkými prostriedkami snaží, aby sa takí ľudia doňho nedostali, pretože to by systém nezniesol, zasekol by sa vo svojom kolobehu spokojnosti a vlastnej, všetkým vyhovujúcej priemernosti.

Čítať ďalej

Keď knihy vyvaľujú šunky

So značným údivom som si prečítal viaceré články o Bibliotéke, ktoré náš jediný knižný veľtrh zhadzovali pod čiernu zem. Podľa webu Artforum je „tak zoufale provinční, že už začíná být trapné se tam jen objevit.“ Napriek tomu tam mali stánok, hoci slabučký.

Ja som tam zašiel po troch rokoch a vrátil som sa spokojný, a predpokladám, že väčšina vydavateľov a predajcov tiež. Kde inde sa zíde 34 102 platiacich divákov (vstupné bolo symbolické euro), ktorých hlavným zámerom je nakúpiť knihy, či dokonca veľmi veľa kníh?

V Pravde som sa zas dočítal, že vo Frankfurte sa „predstavuje kultúra a literatúra krajiny, ktorá bola vybratá za hosťa“. Obávam sa, že autorka týchto riadkov tam nikdy nebola, inak by vedela, že toto je ozaj okrajová aktivita a pre väčšinu krajín trpké sklamanie za obrovské peniaze. Nepoznám nepríjemnejšie knižné podujatie ako Frankfurt. Oproti tomu je Bibliotéka úplná oáza intelektuálneho splínu.

A hlavne porovnávať tieto dve akcie je absurdné. Frankfurt je biznis veľtrh, kde majú návštevníci prístup len záverečný deň, keď sú už všetci z brandže doma. Bibliotéka je veľtrh pre vydavateľov, autorov a najmä čitateľov.

Čítať ďalej