Čo sa to stalo s Českom? Túto otázku som si v uplynulých dvoch-troch rokoch kládol pravidelne. V nedávnych mesiacoch a týždňoch si ju dávam čoraz častejšie, takmer denne, a stále nenachádzam odpoveď. S tou krajinou sa niečo stalo. A nič dobré to nie je. Česko sa stalo oveľa slovenskejším, než keď ešte fungoval spoločný štát.
Čudných, infantilných prezidentov sme predsa vždy mali u nás, tí ich sa správali viac-menej príčetne, dokázali si vlastnoručne napísať prejav a keď ho čítali, aj rozumeli tomu, čo hovoria. Dokonca sa tam občas dala nájsť aj podnetná myšlienka.
Teraz to vyzerá tak, že si Česi v druhom kole vyskúšajú náš model a len čo sa zbavia jedného pekla, budú voliť medzi príšerným a ešte horším následníkom. Česká pravica je už asi rozhádanejšia a skorumpovanejšia ako tá slovenská, a nevie sa dohodnúť ani len na takej základnej veci akou je jeden dobrý spoločný prezidentský kandidát proti demagógom a populistom.
Michal Hvorecký 