Čítal som vo Fratres a bol to zážitok. Podujatie sa konalo vo veľkom starom sedliackom dvore. Cez vojnu ho obsadilo nacistické gestapo a po nej sovietske veliteľstvo. Vraj sa tam diali strašné veci. No Rusi odišli a dom spustol. Tam, kde kedysi viedla hlavná cesta a železnica z Prahy do Viedne, stáli zrazu ostnaté ploty, strážne veže, vojaci a psy a v noci často znela streľba. Pohraničie sa vyprázdnilo a z rušného miesta sa stal koniec západného sveta. Vlakové spojenie sa dodnes neobnovilo.

Na podujatie prišli Rakúšania z Viedne aj Salzburgu, dokonca aj Nemci z Passau. No z Čiech a Moravy nikto… Pritom propagácia sa urobila a Fratres je vlastne súčasť Slavoníc, je to ešte bližšie ako z Bratislavy do Wolfstahlu alebo do Kittsee. No vládne tam nepokoj, vysídlení Nemci sa pravidelne stretávajú a žiadajú zrušenie Benešových dekrétov a rakúska extrémna pravica ich hecuje. K ozajstnému zblíženiu stále nedošlo. Je to krásne, ale aj tajomné a temné miesto. Hranica akoby zostala aj po 24 rokoch v ľudských hlavách. Želal by som si, aby konečne zmizla.