Múry sú vysoké a hrubé

Teším sa na dokument o Alešovi Votavovi. Trošku som tohto výnimočného muža poznal aj osobne, ale predovšetkým som od pätnástich chodieval na jeho predstavenia, najprv do Astorky, potom do SND či do GUnaGU. A rád som čítal jeho stĺpčeky Z môjho hľadiska o činohre a opere.

Votava bol jedným z mála našich divadelníkov s nutkavou potrebou reflektovať vlastnú tvorbu a vyjadrovať sa k prácam iných. Zatiaľ čo ich zahraniční kolegovia neraz vydávajú hrubizné knihy o vlastnej vízii umeleckej práce, naši herci a režiséri sa zväčša zmôžu len na zbierku receptov starej mamy alebo na fotenie reportáží na tému „ja a moja dlhá kuchynská doska“.

Čítať ďalej