Múry sú vysoké a hrubé

Teším sa na dokument o Alešovi Votavovi. Trošku som tohto výnimočného muža poznal aj osobne, ale predovšetkým som od pätnástich chodieval na jeho predstavenia, najprv do Astorky, potom do SND či do GUnaGU. A rád som čítal jeho stĺpčeky Z môjho hľadiska o činohre a opere.

Votava bol jedným z mála našich divadelníkov s nutkavou potrebou reflektovať vlastnú tvorbu a vyjadrovať sa k prácam iných. Zatiaľ čo ich zahraniční kolegovia neraz vydávajú hrubizné knihy o vlastnej vízii umeleckej práce, naši herci a režiséri sa zväčša zmôžu len na zbierku receptov starej mamy alebo na fotenie reportáží na tému „ja a moja dlhá kuchynská doska“.

Aleš navrhoval scény a kostýmy pre divadlá na Slovensku, v Čechách, v Maďarsku a v Taliansku. Opera Tosca, inscenácie Višňový sad, Les, Búrka, Hra snov… za každú dostal významné ocenenie a mnohé sú dodnes v repertoári.

Je krutou iróniou osudu, že slovenské divadelníctvo predčasne opustil tvorca, ktorý jeho kvalitu prevyšoval o triedu a – to je čoraz zriedkavejšie – nerezignoval na domáce pracovné prostredie, ale sústavne sa pokúšal zvyšovať jeho úroveň.

Tvorcami filmu sú režisér Juraj Johanides (režisér Schmittovej hry Oskar a dáma v ružovom či filmu Slávnosť osamelej palmy) a scenáristka Anna Grusková (napísala hry Nímandi a nymfomani, Päť chodov pre dvoch či Rabínka a knihu o Schnitzlerovi Milý pornograf). Obaja patrili k Alešovým najbližším priateľom a cez profesionálny svet zobrazujú aj jeho súkromie. Pracovitý a spoločenský muž bol gej a svoju identitu neskrýval, čo na Slovensku ani v roku 2010 ešte vonkoncom nie je samozrejmé.

Základ dokumentu tvorí neformálne stretnutie „pozostalých“ v bývalom Alešovom byte. Do okruhu jeho blízkych patril Egon Bondy, s ktorým organizovali domáce počúvanie opier. Jeho žiačkou bola aj Marija Havran.

Televízna premiéra je v stredu 5. mája o 20:10 na Dvojke. Repríza vo štvrtok 6. mája o 10:45.

Odporúčam aj hrubú monografiu, jednu z najkrajších slovenských kníh uplynulých rokov, ktorú dizajnoval Vladislav Rostoka:

Reklamy

6 thoughts on “Múry sú vysoké a hrubé

  1. Myslím, že nás dnes bude viac, ktorí si o 20.10 zapnete Dvojku. Na Aleša sa nedá zabudnúť a som nesmierne rada, že sa na neho ani nezabúda. Škoda len, že som nemohla byť prítomná v pondelok v DÚ na prezentácii tohto dokumentu. O to radšej si dnes pozriem tento dokument a zaspomínam si.
    Aleša som tiež poznala osobne, hoci len štyri roky. Napriek tomu sa dá povedať, že za ten krátky čas jeho osobnosť ovplyvnila môj život natoľko, že to vnímam ešte aj dnes a budem vnímať nadosmrti. Zbožňovala som jeho stĺpčeky v Domine fórum, niektoré mám odložené aj s inými jeho článkami. Nedá sa však nespomenúť si na príbeh, ktorý opisoval v jednom z nich, a ktorý hovorí o jeho návšteve v Taliansku a opery, na ktorú neuveriteľným spôsobom zháňal lístky. Pred divadlom sa chtiví umenia mali zhromaždiť ráno, kde sa zapísali do zoznamu. Počas dňa, v danú hodinu ešte asi dva razy a keď sa dotyčný nedostavil, bol zo zoznamu vyškrtnutý. Nakoniec sa pred predstavením čítali mená. A teraz citujem (aspoň podľa mojej pamäte) “Keď sa davom ozývalo niečo ako Uatauó, pochopil som, že ide o mňa”…
    Samozrejme, že neviem presne zreprodukovať humor, ktorým to Aleš napísal, ale pred dvanástimi rokmi, keď som si toto prvý krát prečítala, mesiac som mala postarané o úsmev na tvári.
    Toľko asi odo mňa k Alešovi, aj keby sa dalo napísať mnoho :-)
    Karolína

  2. Karolína: na ten článok si pamätám, aj na mnohé iné. vďaka za pripomenutie :) škoda, že doteraz nevyšli komplet knižne, v monografii sú len niektoré. a ako bibliofília vyšli jeho rané zápisky z pobytu vo Francúzsku. odporúčam.

  3. Áno, stálo by za uváženie zostaviť knižnú brožúru o Alešovi, ako autorovi písomností. Zostaviť jeho knižné dielo, prípadne s ukážkami rukopisu, to by bola nádhera. Ten jeho humor bol úchvatný :-)))

  4. Prikláňam sa k blahoželaniu tvorcom.Vlastne som rád,že to zjavne nevzdávajú a hovoria aktualne o tom čo považujú v umení a živote za podstatné.Aj keď zostrihané,mňa to oslovilo.O monografii o ňom viem,čítal som priaznivú kritiku v L.T.Kladiem si otázku,čí sa niekto zaoberá aj prístupnosťou kultúry všeobecne pre všetkých,ktorý majú záujem.Vraj pre peniaze nám krátko po tom čo konečne sprístupnili rádio Devín,zase odobrali možnosť ho počúvať.Verím ale tomu ,že ho Bratislavčania počúvajú a skutočne im závidím.Koľko géniov ako Aleš Votava by nám ešte mohlo vyrásť za humnami.Nič nenarobim z politikou peňazí.Budem sa len tešiť na nejaký dokument na STV 2,na diskusie o kultúre ,na to že nám to v našom zmiešanom speváckom zbore ladí.Niečo sa predsa musí aj podariť:-)

  5. Mohu poprosit o knihu – konkrétní název knihy / a ako bibliofília vyšli jeho rané zápisky z pobytu vo Francúzsku. odporúčam. /
    To by mne velmi zajímalo.

    Děkuji

    A.

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s