Slavonice, Fratres

Čítal som vo Fratres a bol to zážitok. Podujatie sa konalo vo veľkom starom sedliackom dvore. Cez vojnu ho obsadilo nacistické gestapo a po nej sovietske veliteľstvo. Vraj sa tam diali strašné veci. No Rusi odišli a dom spustol. Tam, kde kedysi viedla hlavná cesta a železnica z Prahy do Viedne, stáli zrazu ostnaté ploty, strážne veže, vojaci a psy a v noci často znela streľba. Pohraničie sa vyprázdnilo a z rušného miesta sa stal koniec západného sveta. Vlakové spojenie sa dodnes neobnovilo.

Na podujatie prišli Rakúšania z Viedne aj Salzburgu, dokonca aj Nemci z Passau. No z Čiech a Moravy nikto… Pritom propagácia sa urobila a Fratres je vlastne súčasť Slavoníc, je to ešte bližšie ako z Bratislavy do Wolfstahlu alebo do Kittsee. No vládne tam nepokoj, vysídlení Nemci sa pravidelne stretávajú a žiadajú zrušenie Benešových dekrétov a rakúska extrémna pravica ich hecuje. K ozajstnému zblíženiu stále nedošlo. Je to krásne, ale aj tajomné a temné miesto. Hranica akoby zostala aj po 24 rokoch v ľudských hlavách. Želal by som si, aby konečne zmizla.

Kultúrny most

V sobotu 25. augusta čítam na jednom z najmenších kultúrnych podujatí, o akom som kedy počul. Volá sa Kultúrny most/Kulturbrücke a koná sa vo Fratres, čo ani nie je dedina, ale rakúske lazy, kde žije dvadsaťosem obyvateľov. Je to rovno na hranici, na opačnej strane sú Slavonice.

Už dvadsať rokov sa tam v lete stretávajú spisovatelia, vedci a umelci, aby sa pokúsili prekonať bariéry medzi východom a západom. Akcia svojou odlišnosťou získala také renomé, že tam v minulosti vystúpili aj Václav Havel, Jiří Gruša, Vladimír Merta a mnoho známych rakúskych literátov. Ľudia tam cestujú až z Viedne.

V tej časti sveta som nikdy nebol a keď ma pozvali, s radosťou som prijal. Dnes sa podujatia všemožne usilujú o masovosť, ale toto si organizujú miestni, ktorým chýbala kultúra a kontakt s neznámymi susedmi. Aj v malých pomeroch sa dajú robiť veľké veci. Príklad hodný nasledovania.