Chcel som, aby na začiatku knihy bola mapa rieky. Keďže aj na ne sa vzťahujú autorské práva, a tie prísne dodržiavam, ukázalo sa to ako prekvapivo ťažká úloha. Napokon mapu v Nemecku špeciálne pre román vytvorila kartografka Vera Rochlitz, za čo jej patrí moje poďakovanie. Sú na nej všetky zastávky, topografia príbehu od Čierneho lesa až po Čierne more a mestá Mníchov, Regensburg, Passau, Linz, Melk, Viedeň, Bratislava, Budapešť, Moháč, Vukovar, Belehrad, Vidin, Russe, Veliko Tarnovo, Braila, Tulcea a Sulina. Obrázok sa dá kliknutím zväčšiť.
Michal Hvorecký
Dunaj je rieka príbehov
Spisovateľ Michal Hvorecký a vydavateľ Albert Marenčin o novom románe.
Prečo si sa rozhodol napísať Dunaj v Amerike?
Dôverne to prostredie poznám a zdalo sa mi vhodné pre literárne rozprávanie. Dunaj je epická rieka, plná príbehov. Strávil som prácou na lodiach dve sezóny a preplavil som sa mnohokrát hore-dolu z Nemecka do Rumunska. Stretol som stovky Američanov a počúval som ich príbehy, diskutoval s nimi, zbieral som novú inšpiráciu. Bola to tvrdá, ale dobrá škola.
Čo si vlastne na Dunaji robil?
Oficiálne tour manažéra, čiže dohliadal som na to, aby celý program skupiny na lodi aj na súši perfektne fungoval. Loď je ako pohyblivý hotel. Denne som však bol aj tlmočník, občas sprievodca a keď nastala krízová situácia, tak „muž pre všetko“. Väčšina pasažierov boli starí ľudia. Američania naplno dovolenkujú až vo vysokom veku. Kto pracuje s dôchodcami, ten vie, že sú často chorí, unavení, netrpezliví aj zábavní – vlastne ako deti.
Zabudnutý Dunaj: fotografie v knihe
Pri písaní románu Dunaj v Amerike som si prezrel mnohé staré i nové fotografie rieky, no najviac ma zasiahlo unikátne dielo dunajského kapitána a fotografa Johanna Eilingsfelda, ktorý sa narodil roku 1877 v Mözsi. Roku 1905 začal ako lodník kariéru na parníkoch a už o sedem rokov dosiahol najvyššiu hodnosť.
Hrdý občan Rakúsko-uhorskej monarchie ovládal nemčinu, maďarčinu, rumunštinu, srbčinu aj bulharčinu. Za svoje transportné služby na rieke počas prvej svetovej vojny získal viacero vyznamenaní. Na svojom najmilšom parníku Helios pracoval pre slávnu Dunajskú parnú plavebnú spoločnosť, čiže Donaudampfschiffahrtsgesellschaft (DDSG), ktorá vznikla roku 1829 vo Viedni.
Fotografie vytvoril v rokoch 1915 až 1929. Najčastejšie fotil z hornej paluby a z kapitánskeho mostíka, odkiaľ zaznamenal stovky dunajských scenérií od vojnových bitiek až po močariny delty. Dvakrát sa oženil, pravdepodobne nie šťastne, a deti nemal. Zomrel roku 1967 v obci Dunaszekcsö pri Moháči.
Žiaľ, jeho tvorba zostáva dodnes neznáma a jeho meno sa nevyskytuje ani v encyklopédiách. Len niekoľko Eilingsfeldových fotiek visí v Múzeu Janusa Pannonia v maďarskom Pécsi. Nedočkal sa retrospektívnej výstavy ani monografie. Pritom vytvoril umelecký dokument mimoriadnej hodnoty, záznam o Európe, ktorá buď už zmizla, alebo sa rýchlo stráca z máp aj z hláv.
Veľmi si cením súhlas dedičov autorských práv s použitím jeho fotiek na obálke a vnútri knihy.

Prečítajte si aj o dunajských fotografiách od Inge Morath.
:-)
V noci sme s vydavateľom Albertom Marenčinom odoslali román Dunaj v Amerike do tlačiarne. Kniha vyjde v pondelok 10. mája 2009 a potom ju predstavím na podujatiach v trinástich slovenských mestách.
Moja prvá novela
Rozhovor
Peter Fabor so mnou nahral audio rozhovor o internete, audioknihách a všeličom inom. Interview si môžete stiahnúť ako mp3. Alebo vypočuť na webe. Viaceré otázky položili čitatelia cez Twitter – všetkým, ktorí prispeli, a samozrejme, hlavne autorovi, ďakujem!
Slavín
Šokovaná mama, učiteľka, mi oznámila, že do školy telefonovali z ministerstva: žiaci pôjdu povinne vítať ruského prezidenta na Slavín. Tak už aj toto sa vracia.








