Trol. Prvá recenzia

„Trol je kniha hodná širšej pozornosti. Skvelá aktuálna téma v kombinácii s autorovým „vypísaným“ pútavým štýlom vytvára dielo, ktoré by malo kolovať z ruky do ruky. V konkurencii súčasnej slovenskej literatúry nie je nikto iný, kto by vedel motív internetových dezinformácií a nenávisti spracovať tak prirodzene a dobre. Na pomedzí reality a fikcie sa mu podarilo vytvoriť neistotu, ktorá bude čitateľov kváriť ešte dlho po poslednej stránke“.
Katarína Holetzová: Tie časy nechcete zažiť, aj keď v nich žijete
Magazín o knihách, SME, 2. 6. 2017

Reklamy

Zuzana Bariaková číta Spamäti

Ak by sa najnovšia kniha Michala Hvoreckého hodnotila len ako do súhrnnej podoby zozbierané a jemne skorigované texty, ktoré uverejňoval v slovenskej tlači či na svojom blogu, bola by to síce korektná, ale zároveň neúplná charakteristika.

Práve knižným vydaním sa odkrýva zaujímavý rozmer toho, ako môžu jednotlivosti spolu fungovať a komunikovať, hoci písané v rozmedzí niekoľkých rokov, ak je v nich prítomný kvalitatívny potenciál.

Zmysel pre slovo, nesmierna práca, ktorú si s ním autor dal, ho v daných textoch odmeňuje ľahkosťou a pohotovosťou, prienikom do vecí a ľudí, problémov a otázok tam, kde mnohí chodia ťažkopádne okolo. 

spamati_ hvorecky michal

Čítať ďalej

Samo Marec číta Spamäti

“Po rozhovore s Karolom Sudorom mi niektorí ľudia vyčítali, že som hneď na začiatku povedal, že srnky a medvede boli normálnou súčasťou môjho detstva. Že čo je to za blbosť. Nechápal som, čo im na tom vadí, lebo to tak naozaj bolo. U Michala Hvoreckého mi často prekážali odkazy na operu, divadlo a literatúru, lebo som mal pocit, že je to taká elitárska póza. (Dobre, tiež preto, že som väčšinou nevedel, o čom točí, ale to je o inom.) A teraz čítam jeho Spamäti a uvedomil som si, že tak ako pre mňa s medveďmi, je aj toto preňho normálne, lebo to je jeho svet.

No a teda som zo Spamäti prečítal 90 strán a po tretine knihy už asi môžem hodnotiť. Je to dobrá kniha, autentická a zaujímavá a taký pocit som mal naposledy pri Lovcoch & zberačoch. Ak si ju kúpite, neoľutujete.”
Samo Marec

Prvá recenzia

“Michalov počin je v niečom unikátny. Spamäti sa rodili priamo na sociálnej sieti, pričom každý príspevok bol okamžite okomentovaný niekedy až stovkami komentárov, a tak bol prežutý v búrlivých diskusiách virtuálneho davu.

Texty sú akousi retrospektívou štyroch rokov, aj keď v knižnej podobe ich Michal Hvorecký vytrhol z chronológie a precízne ich pomocou premostení poskladal úplne nanovo, čím vytvorili celkom nový literárno-esejistický celok. Je to tak autentický portrét autora, obraz Slovenska aj rôznych kútov sveta. Kritické slová na slovenskú realitu sa popritom prelínajú so spomienkami na detstvo v normalizačnej Bratislave a dospievanie v dobe mečiarizmu.

Spamäti sú malou veľkou obranou aj slovenského kultúrneho života. V textoch Hvorecký často vzdáva hold slovenskej klasickej hudbe, architektúre, histórii a literátom, a aj napriek pohybu v rôznych jazykových prostrediach, aj slovenskej jazykovej kultúre. Možno práve preto by si Spamäti mali prečítať hlavne Hvoreckého oponenti a kritici.”

Jozef Kuric, Sieťovka: Paperbackové (S)pamäti

Póza, ale aj dobrá próza

“Či už to je jeho návrat na Dunaj, text o fonte či obzretie sa za „fatrom“. Vtedy zrazu všetko do seba zapadne a z Hvoreckého sa stáva na naše pomery veľký spisovateľ. Aj keď bez dialógov. Naum je predovšetkým knihou o súčasnosti. Mozaikou, v ktorej my, mestskí lovci a zberači žijeme, v ktorej vyhrávame a prehrávame malé a ešte menšie dejiny. Je knihou o meste a jeho človeku, knihou, v ktorej postavy kráčajú z príbehu do príbehu a premiešavajú sa – podobne ako rozprávačské štýly. Je to však tiež kniha, ktorú začnite čítať zhruba od jej druhej polovice. Pretože inak by ste nikdy nemuseli zistiť, že je naozaj dobrá. A, áno, v niektorých zábleskoch dokonca vynikajúca.” Viac v recenzii na knihu v denníku SME.

Prvá recenzia

Milí priatelia, tento týždeň vychádza moja nová kniha Naum. Už dnes je tu prvá recenzia. Napísal ju kritik, ktorého si veľmi vážim, ktorý patrí k najlepším u nás a moju tvorbu sleduje od začiatku. Viaceré moje práce vnímal v minulosti veľmi kriticky, no nikdy ma neprestal čítať.

O to väčšmi si cením, keď teraz napísal: “To sú najlepšie Hvoreckého texty. Takto sa mi to páči, takto ho chcem vidieť. Dlhé roky sme na stránkach Hvoreckého kníh stretávali literáta, v týchto troch poviedkach som nadobudol dojem, že som stretol človeka. Dúfam, že ho budem stretávať častejšie.”

Je len príznačné, že Martin Hudymač odišiel od literárnej kritiky do biznisu, pretože sa u nás svojou prácou nedokázal uživiť… Ďakujem a dúfam, že na svoje pôvodné povolanie celkom nezanevrie. Naša literatúra potrebuje dobrých kritikov ako soľ.)

Prečítajte si recenziu knihy Naum s názvom Ako Hvorecký zabil literárneho kritika.