Darovať dušu

Keď som bol malý a chodieval som rodičom do stánku na našom bratislavskom sídlisku kupovať noviny, vedel som, že budú plné dobrých správ. Čo sa zasa v štáte podarilo, kde sa čo vybudovalo a ako sa to všetkým páči, ako sa plán plní na stodvadsať percent, kde sa dá po prospešnej práci oddychovať, aké úspechy sme opäť dosiahli v kultúre, športe a vo vede. Ešte aj počasie hlásili takmer vždy pekné!

No zároveň som už ako dieťa vedel, že skoro všetko sú lži. Informácie vyznievali pri pohľade okolo seba tak absurdne, že si protiklad medzi propagandou a realitou uvedomovali aj školáci.

Raz som stál v dlhom rade pred kioskom a robotník v montérkach zvolal na predavačku: „Jedno Klamstvo si prosím!“ Obdivoval som jeho odvahu. Nastal rozruch, no pani nezaváhala a podala mu cez okienko Pravdu.

Čítať ďalej

V Transylvánii na šikmej ploche

Keď sa to hodí, hejslovákmi sa to len tak hemží. Nepostrehol som však, že by niektorý z nich protestoval proti rušeniu vyučovania slovenčiny na zahraničných univerzitách. Lektori budú musieť kvôli šetreniu slovenského ministerstva školstva odísť až z trinástich európskych vysokých škôl.

Napríklad vo Francúzsku sa už čoskoro slovenský jazyk a literatúru na akademickej pôde nenaučíte nikde, hoci dosiaľ to bolo možné až na troch miestach.

Tento krok predstavuje nový absurdný úsporný krok, ktorý prinesie hlavne ďalší úbytok literárnych a odborných prekladov, ktorých počet je mizivý. Už dnes slovenské texty napríklad do nemčiny väčšinou prekladajú češtinári, pretože ten jazyk im poskytuje oveľa viac príležitostí a podpory.

Lepšia situácia so slovenským jazykom, žiaľ, v spriaznenej cudzine nevládne ani na úrovni základných a stredných škôl. Koncom apríla som na pozvanie vyslaného učiteľa Vlada Dolinaya navštívil slovenskú menšinu v západnom Rumunsku.

Čítať ďalej