Darovať dušu

Keď som bol malý a chodieval som rodičom do stánku na našom bratislavskom sídlisku kupovať noviny, vedel som, že budú plné dobrých správ. Čo sa zasa v štáte podarilo, kde sa čo vybudovalo a ako sa to všetkým páči, ako sa plán plní na stodvadsať percent, kde sa dá po prospešnej práci oddychovať, aké úspechy sme opäť dosiahli v kultúre, športe a vo vede. Ešte aj počasie hlásili takmer vždy pekné!

No zároveň som už ako dieťa vedel, že skoro všetko sú lži. Informácie vyznievali pri pohľade okolo seba tak absurdne, že si protiklad medzi propagandou a realitou uvedomovali aj školáci.

Raz som stál v dlhom rade pred kioskom a robotník v montérkach zvolal na predavačku: „Jedno Klamstvo si prosím!“ Obdivoval som jeho odvahu. Nastal rozruch, no pani nezaváhala a podala mu cez okienko Pravdu.

Dnes sú noviny plné zlých správ. Keď čítam katastrofické prognózy z domova i zo sveta, vždy si ako v detstve predstavím protiklad a veci sa javia inak. Kedysi sa prehnane vychvaľovalo, dnes sa príliš straší.

Ako vtedy, tak aj teraz si ľudia závidia, škodia, nadávajú, ubližujú si a klamú. Vtedy sa kradlo lokálne, totalitne, socialisticky, iba vyvolení aj v rozmeroch RVHP – dnes sa dá lúpiť slobodne, demokraticky a európsky, či dokonca globálne. Keď sa ľudia neodvažujú konať zlo v reálnom živote, komplexy a frustrácie si ventilujú na internete, no tým ich zároveň hromadia a znásobujú.

Dobrých správ je veľmi málo, preto jednu píšem. Pred pár mesiacmi som na tomto mieste referoval o ceste medzi krajanov do západného Rumunska, do Transylvánie. Vo veľkej chudobe tam žije dvadsaťtisíc Slovákov, na ktorých sa v bývalej domovine takmer zabudlo.

Šokovalo ma, že na jedinom slovenskom gymnáziu v regióne v Bodonoši (rumunsky Budoi) vôbec nemajú knižnicu. Jazyk a literatúru sa učia bez kníh. Vŕtalo mi to v hlave. Zvažoval som, čo urobiť. Gúglil som rôzne inštitúcie a granty, ale nenachádzal som odpoveď.

Napísal som prosbu o desať knižiek slovenským vydavateľstvám, ktoré považujem za najlepšie. Veľmi ma potešila ich ochota pomôcť. Artforum, Aspekt, Európa, LCA, Marenčin, Slovart, Slovenský spisovateľ a Tatran venovali kvalitné knihy najmä pôvodných autoriek a autorov. Ďalší sa pripájajú.

Nedávno odišla do Rumunska prvá várka, v októbri pôjde ďalšia. Kuriérom je Vlado Dolinay, ktorý v dedine Gemelčička roky pôsobil ako vyslaný učiteľ a vykonal tam veľa dobrej práce.

Vyše sto knižiek znamená solídny začiatok budovania knižnice. Ako napísal môj obľúbený rímsky spisovateľ, rétor a zberateľ kníh Cicero: doplniť do domu knižnicu znamená dať mu dušu.

Aj touto cestou všetkým, ktorí pomohli, úprimne ďakujem. Aspoň jednu dobrú správu denne, prosím!:)

Prečítajte si aj: Týždeň chátrajúcich slovenských knižníc

V Transylvánii na šikmej ploche

Reklamy