Na svojich pravidelných letných cestách po Slovensku som opäť po rokoch zašiel do Korytnice. Už pred šiestimi rokmi to tam vyzeralo hrozivo. Ale teraz zážitok prekonal aj naše zvyčajné hororové štandardy vo vzťahu k vlastnej minulosti a ku kultúrnemu a prírodnému dedičstvu.
Korytnica sa nachádza v doline pod Prašivou, len asi desať kilometrov od Donovalov, medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou. Lepšiu polohu pre turizmus si v regióne sotva možno predstaviť. No už príjazdová cesta je des, ale o nič horšia ako napríklad do Španej doliny. Starostovia horských obcí zrejme predpokladajú, že každý občan už vlastní terénne SUV, ako majú vo zvyku oni.
Z detstva si Korytnicu pamätám ako malebnú kúpeľnú osadu. V rozostupoch na zelených lúkach stáli drevené secesné kúpeľné vily inšpirované ľudovou architektúrou aj liečebné domy z medzivojnového obdobia, ako aj niekoľko novších stavieb z éry socializmu. Kostol svätého Ondreja patrí k malým skvostom sakrálnej architektúry.
V Korytnici vyvierajú pramene vzácnej minerálnej vody. Prvá zmienka o ich účinkoch pochádza z roku 1541. Medzinárodnej sláve pomohla analýza na lekárskej fakulte vo Viedni roku 1853, ktorá minerálku zaradila k najlepším v Európe. Nasledovali zlaté medialy na svetových výstavách od Terstu až po Saint Louis.
Kúpele vznikli roku 1824 a liečili sa tam žalúdkové, črevné a iné choroby. O reputácii v Rakúsko-Uhorsku svedčí fakt, že tam pobudol aj cisár František Jozef. V zlatých časoch sa tam liečilo štyristo ľudí naraz. Okrem iných tam svoje chatrné zdravie naprával Ľudovít Štúr. Pri dnešnom pohľade by pravdepodobne konštantoval, že národné obrodenie sa ešte zďaleka neskončilo. Pod pamätnou tabuľou národovca ležia len tak pohodené dve mohutné plynové bomby.
Korytnica bola zároveň obľúbeným začiatočným alebo konečným bodom túr po hrebeni Nízkych Tatier. Kedysi sa to tam hemžilo domácimi, ale aj českými a poľskými turistami. Teraz by sme si radšej mali želať, aby tam nijaký cudzinec nezašiel, pretože by sa k nám tak skoro nevrátil. V minulosti do doliny jazdila aj úzkorozchodná železnica z Ružomberka a podľa dobových fotiek vlak zastavoval v jednej z najkrajších staničiek v krajine.
Mečiarovské privatizácie sú síce pomerne známa kapitola dejín nášho mafiánskeho „kapitalizmu“, ale imidžu otca vlasti dlho-predlho nijako zásadne neuškodili. Dodnes vychádza spokojný dôchodca pán Vlado z prieskumov ako zaslúžený baťko-zakladateľ. Väčšina občanov sa už zmierila so skutočnosťou, že republika sa rozdelila hlavne preto, aby bolo kde beztrestne kradnúť, keďže v Čechách sa odtiaľto už nedalo…
Počas viacerých „nocí dlhých nožov“ sa toho rozkradlo a neskôr zdevastovalo veľa, počnúc filmárskou Kolibou pre sotva dospelú dcéru otca vlasti, až po celé fabriky a služby pre eštebácke rodinné klany, dnes väčšinou nazývané globálne finančné skupiny. Nafta Gbely, VSŽ, Duslo Šaľa, Tesla, Makyta, celulózky – a potom sa šlo na to, čomu sa dnes hovorí wellness.
Privatizácie slovenských liečebných kúpeľov však patria aj v rámci nehoráznych výčinov novej šľachty k exemplárnemu prípadu. Pán Karol Martinka, ktorý pripravil Piešťanské kúpele o 600 miliónov korún (a dnes žiada od štátu obrovské odškodné za roky, čo sa skrýval v cudzine, neborák). Pán Viliam Soboňa a kúpele Sliač a Kováčová…
Aj v Korytnici sa to začalo v pamätnom roku 1995 a dnes to tam vyzerá tak, akoby sa Slovenské národné povstanie skončilo včera. Okná kúpeľných domov sú porozbíjané, nábytok rozkradnutý, dvere vylámané, vozovky zničené. Do pôdy aj vody presakujú chemikálie. Pramene sú zamknuté či dokonca zatlčené klincami a zahádzané odpadkami – s výnimkou jedného, ktorý sa, našťastie, nachádza pod holým nebom. Po lúkach, čo sa už dávno nekosia, ležia elektrické skrine, drôty, rozbité lampy, kusy železa a sklo.
Upozorňujem, že ide o chránené územie. Ako to, že sa ekologickým škandálom nezaoberá Ministerstvo životného prostredia? To, čo dobre fungovalo sa nenávratne zničilo, chorí sa nemajú kde liečiť, zamestnanci prišli o prácu a bytovky zívajú prázdnotou. Zavreli posledné potraviny aj kaviareň.
Už som sa zdecimovaný poberal na odchod, keď som zbadal, že niekto ukradol aj sochu z pamätníka hrdinom SNP. Zamrazilo ma. Čo za netvora sa ulakomí ešte aj na kus pietnej spomienky na partizánov, ktorí zomierali za slobodu v boji proti nacistom?
Keď v Čechách nedávno zmizla jedna socha zo súsošia detí, ktoré zahynuli pri vypálení Lidíc, bol z toho škandál. 29. augusta 2014 sa bude oslavovať sedemdesiat rokov od začatia SNP, našej najvýznamnejšej udalosti v minulom storočí. Jedným z partizánskych centier sa po ústupe z Banskej Bystrice stala Korytnica. V liečebnom dome, ktorý je dnes troskou, zriadili improvizovanú vojenskú nemocnicu.
Hádam si aspoň pri tejto príležitosti niekto z mocných na Korytnicu konečne spomenie. Ten studený kúpeľ by som viacerým zo srdca želal.
Pozrite si aj: V prípade záujmu o duchovný rozhovor zájdite do kúpeľov
Michal Hvorecký 
Smutná realita Slovenska bez zodpovednej a progresívnej ekonomickej i politickej “elity”… má svoje reálne ovocie. Odporúčam prečítať každému, komu ide o pravdu o slovenských “pseudolokalpatriotoch”…… Gýčovou estetikou investora sprznené Rajecké Teplice sú tiež odstrašujúcim príkladom toho, že kde chýba vkus a sú peniaze dokážu sa divy nádhernú krajinu przniace. :O http://www.therme-vals.ch/en/therme/architecture/peter_zumthor/ Pozitívny príklad sofistikovaného investora, ktorý povýšil vďaka geniálnemu a k prírode pokornému architektovi Petrovi Zumthorovi bežné kúpele na chrám relaxu a vytvoril tak novú architektonickú IKONU svetového významu. A to všetko z regionálnych materiálov v naturálnom dizajne. Stačí tak málo…. logicky a nadčasovo myslieť.
Chýba ešte doplniť meno privatizéra. Nebol to náhodou p. Ján Mikuš, verný stúpenec Mečiara ?
Od roku 1995 to bola štátna akciovka Fatranské liečebné kúpele, a. s. 1996 privatizovala Balnea, po roku došlo k personálnym zmenám vo vedení a od roku 2001 sú kúpele v konkurze…. Koncom roku 2002 dostali poslední zamestnanci výpovede…
Alkalická voda (katolit) má slabý záporný elektrický náboj a alkalické vlastnosti. Kyslá voda (anolit) má slabý kladný elektrický náboj a vlastnosti kyslé. Že toto ide dohromady som ešte nepočul. Možno ste len nesprávne pochopili zdroj, alebo sa mýlil už ten zdroj. Len detail, pretože k podstate članku nemám výhrad. Pekný deň.
V Korytnici sme boli prednedavnom pri vystupe na Prasivu. Slzy sa mi tlacili do oci pri pohlade na to, ako si nevazime vlatne dedicstvo a poklady, ktore mame priamo pod nosom. Verim, ze raz sa poucime a Korytnica dostane opat svoj byvaly vzhlad a nadobudne stratenu atmosferu.
technicka poznamka:
-voda nemoze byt zaroven kysla aj zasadita (alkalicka)
-nadoby pod pamatnikom Stura na fotke zrejme nie su na plyn, ale su to expanzne nadrze.
Inak s autorom suhlasim, na Korytnicu pravidelne chodim nacerpat vodu z pramena Jozef a vyzera to tam naozaj hrozne, cudujem sa ze miestni kompetentni to nechaju chatrat. Po vzore zeleznicky v Ciernom Balogu by sa mohla obnovit aj Korytnicka z Ruzomberka, myslim, ze zaujem turistov a miestnych by bol.
vďaka za upozornenie, páni Benedikt a Radovan, vážim si to. prevzal som chybnú informáciu zo sprievodcu po Liptove z roku 1957, ktorého mám veľmi rád, ale zjavne ho nepísali chemici :) text chcú aj do SME, tak tam to už bude správne.
trocha ma nalomilo, precital som si naschval udaje na flaske fatry a tam pisu, ze je to lieciva zasadita kyselka .o))) pripada mi to, ako tepla studena voda, ale ktovie, mozno by to najlepsie vedel nejaky kovany chemik. mne to pripada ako absurdny protiklad.
hovoríme o kyselke – ak má viac ako 1 gram oxidu uhličitého v 1 litri vody, no a tá može byť barshocjaká :)
hlavu, hore…hlavne ze prkvitaju obchodne centra, z luxusne znejucimi anglickymi nazvami, ako v trolovistane
no, musim uznat, pan Hvorecky, ze ste milo prekvapili… aj ked sokujucim clankom…
co sa tyka korytnice a zeleznicky, zial zeleznicka uz asi nebude, staci sa pou´zriet ako vyzera trasa na vypadovke z Ruzomberka: stoja tam domy a z nasypu uz maju porobene predzahradky. aj ked nechapem, kto im to mohol dovolit, lebo to nemohli byt ich pozemky pred tym, a pokial dobre viem, tak take male parcely sa nevytvaraju za ucelom preklasifikovania na staveby pozemok, kedze je to pridruzene k stavebnym pozemkom.
niektore mosty z Korytnicky este stoja.
ja si pamätam este, ked v Korytnici boli kupele, a ked tam este boli aj kupelni hostia… (zase az taky stary clovek ani nemusi byt, bolo to este zaciatkom 90tych rokov…)
kazdopadne clanok takmer verne opisuje skutocny stav. takmer preto, lebo v skutocnosti je to tam este horsie, a cloeku az oci placu a srdce puka, ked vidi tak zanedbany kraj.
uz davnejsie som si povedal, ze ked si ja “nakradnem”, tak obnovim Korytnicku, dotiahnem ju az na Donovaly a obnovim Korytnicu… len neviem ci tolko stihnem 2nakradnut” kedze niesom pripojeny na zdroje, a ani sa neplanujem pripojit (rozumej: niesom v politike a ani sa nemienim do nej tisnut…)
Boli sme v Korytnici tento weekend a depresia z jej stavu ma neprepadla len preto, ze som sa na to pripravil. Je to inak priordne krasne miesto, ktore ma genius loci a voda pramena Jozef je stale vyborna. Kiez by sa s tym nieco v co najblizsej buducnosti urobilo …
Osud kupelov v Korytnici je velmi dobrym prikladom toho ako dopadli taketo zariadenia, podniky, kastiele po ich privatizacii. Privatizerom neslo o nic ine len o ich rozkradnutie, zadlzenie, to co uz nebolo mozne rozkradnut skoncilo v konkurznej podstate. Aspon ciastocnym moralnym zadostucinenym Slovensku a Slovakom by bolo potrestanie tych, vdaka ktorym tieto kupele a ine zariadenia dopadli tak ako dopadli. Tu vsak stale chyba politicka vola. Politici predsa nepoju sami proti sebe. To co sa kedysi volalo HZDS, dnes vystupuje pod znackou SMER. Vsetko je len a len ludoch.
Neviem co podnika obec Korytnica, ci bol konkurz ukonceny a ci starosta hlada investora. Mat tie peniaze idem do toho. Ta voda je naozaj svetovym unikatom.
Slovom “kyselka” sme nazývali v mojom detstve všetky pramenité vody, z ktorých sme sa mohli napiť na turistike v trenčianskom regióne. Nikto neskúmal ich zloženie. V súčasnosti to slovo asi patrí medzi regionálne, zastarané, nevhodné po odbornej stránke na názov výrobku.
Iste, z takeho stavu byvalych kupelov musi byt len smutno. Ale to bol/je obvykly scenar privatizacii, vsak? Tato zrejme krachla pre slabe obchodne perspektivy – na rozdiel od svetoznamych kupelov Piestany, kde podobny “zly privatizer” bol sikovne a bezpochyby “transparentne” nahradeny perspektivnym starcom (tusim z Londyna) s exotickou matercinou – jidis… Mimochodom: mne je ovela smutnejsie pri pohlade na desiatky rozvratenych fabrik a druzstiev, ktore Michal cestou do Korytnice iste videl tiez…
bla bla bla. Kto môže pomenovať vinníka a zjednať niápravu.
Vďaka za článok. Som rád, že si Korytnicu začínajú ľudia a média všímať a pýtajú sa kto je za to zodpovedný a čo s tým. Ak by si chcel niekto spraviť bližší obraz o tom, ako dnes Korytnica vyzerá, dovoľujem si postnúť linku na fotografie aj z interiérov: http://fararik.blog.sme.sk/c/306003/Kupele-duchov-Korytnica.html
Názorný článok s príznačným názvom. Miesto, kde studenú sprchu nahradil studený kúpeľ…
Bolo by zaujímavé preniesť sa v čase a vidieť ľudí, keď začali areál ešte len tvoriť. S víziou, možno nadšením. Koľko ľudských osudov sa zlievalo na tomto mieste.
A potom prišiel posledný deň. Zaujímalo by ma, či to bol blesk z jasného neba, alebo mali nejaký reakčný čas na spracovanie informácie, že je KONIEC.
Myslím tým zamestnancov, kvalifikovaný personál, ktorý tam určite pracoval roky.
Kedysi sa v kúpeľoch rekreovala aj moja mama.
Po rokoch sme zachytili správu v médiách o ich smutnom osude.
Je to veľká kultúrna, ekonomická a v neposlednom rade spoločenská škoda. A žiaľ, iste nie jediná.
Mám radosť, keď som napr. v Sklených Tepliciach a vidím, že čo fungovalo pred rokmi, sa nielen udržiava, ale aj zveľaďuje. Ten závan histórie teší.
Mrzí ma, keď vidím ako dopadli VKK Tatranské Matliare. Kým ešte fungovali, navštívil som ich niekoľkokrát a bol som nimi nadšený.
O to viac ma zabolelo, keď som nejaký čas po mojej poslednej návšteve naďabil na drobnými písmenami napísaný článok v jedných novinách, kde ich ponúkali na odpredaj.
Ďakujem Vám za článok p. Hvorecký.
Už ukradli aj druhú sochu partizána. Je zrejme z bronzu. Keď som sa pýtal na to strážnika na parkovisku / 1 euro na hodinu/, veľmi tajomne sa zatváril. Žeby svedomie?
Korytnica by sa hodila do siete Landal Greenparcs vramci EU a pekne slovenska s celou jej historiou, Holandanov by zaujimali hory, Nemcov banske mesta a vojakov SNP, nie vsade je tolko zeleza v podzemnej vode ako v Korytnici a historicky dokazane, dobrej na traviace ustrojenstvo.
smutné