Vážený pán Tibor Rostas, v uplynulých dňoch sa vy a vaši kon-konšpirátori nejako často objavujete na tomto profile, preto by som vám rád dal najavo, že tu vy ani vaši prisluhovači nie ste vítaní. Netuším, čo tu hľadáte, lebo tu sa otvorene a kriticky debatuje. Samozrejme, chodiť sem môžete, toto je otvorená stránka. Ale upozorňujem vás, že tu sa nepohybujete v rozprávkovom mýtickom svete svojich čitateľov, ktorí si realitu pomýlili s fantasy príbehom, pretože sa ich vlastné životy dobabrali a oni hľadajú únik alebo vinníka.

Tu nie ste na doméne svojich pomyselných neomylných právd. Tu nikoho neohúrite dlhými vlasmi, retiazkami a citátmi z Wittgensteina, ktorého ste vôbec nepochopili a predpokladám, že okrem citátov na Wikipedii ani nečítali. Škoda, že ste si radšej vy nezvolili mlčanie, ktorým sa neustále oháňate.

Nie, nebudem vás blokovať, takú radosť vám neurobím, aby ste sa medzi svojimi mentálnymi druhmi nemohli hrať na svoju najmilšiu rolu – na obeť.

Vy vonkoncom nie ste obeť. Zodpovedáte za nezmysly, ktoré publikujete a na ktorých dobre zarábate. Hráte sa na rebela, a pritom ste stelesnením konformizmu, myšlienkovej lenivosti, spiatočníctva a strachu. Zarábate na ľudskej hlúposti, nevzdelanosti a netolerancii – namiesto toho, aby ste proti týmto neduhom spoločnosti za celý život aspoň prstom pohli.

Štylizujete sa ako nejaká nová odmietaná subkultúra, a pritom ste najkonvenčnejší mainstream. Vy ste Modré z neba sprisahaní. Vy ste na Slovensku dostali konšpiračné bludy do stredného prúdu. To sa vám skutočne podarilo. Je to veľmi smutné víťazstvo. Gratulovať vám k nemu nebudem.

Nevyšlo vám to v rockovej hudbe, nevyšlo vám to v reklame ani v literatúre, tak ste sa dali na kšeftovanie s konšpiráciami a najnižšími ľudskými pudmi ako závisť, nenávisť, túžba nájsť nepriateľa, antisemitizmus a rasizmus, pričom toho všetkého sa na Slovensku nájde hojne a všetky tieto trendy odjakživa pachtia po podnetoch, aké im poskytujete.

Verte mi, ani zamak vám nezávidím. Hnusilo by sa mi zarobiť čo i len cent na médiu ako je to vaše, lebo by som si pripadal ako podliak a zbabelec.

Inteligentní ľudia si z vás robia srandu alebo vás ignorujú, čo vás, samozrejme, frustruje. Nikto normálny vás neberie vážne. A preto sa zo zúfalstva obúvate už aj do ľudí ako Martin Bútora. To je od niekoho ako vy ozaj drzosť. Aj keď možno nesúhlasím s niektorými jeho postojmi, hociktorú Bútorovu štúdiu alebo glosu, nehovoriac knihu považujem za neporovnateľne cennejšiu a pre vývin slovenského myslenia dôležitejšiu ako vaše zobrané blogy aj časáky na kriedovom papieri dohromady.

Sústavne tvrdíte, že ste zakázaný, ale Bútora bol na rozdiel od vás za svoje nekompromisné postoje skutočne dvadsať rokov perzekuovaný režimom, ktorý šíril rovnaký strach ako vy len v červenom, zatiaľ čo vás to nebezpečne ťahá k hnedej.

Zbožňujú vás len všetci tí Chelemendikovia, Pavlovia Kapustovia, Gustovia Murínovia a ďalší podobní zo všetkých tých kedysi Zmien a dnes Slobodných vysielačov a Extra Plusov.

Bútora bojoval za slobodu a demokraciu a veľa tomu obetoval on aj jeho rodina. Vy slobodu, ktorú ste dostali do daru, zneužívate na šírenie nebezpečných klamstiev, aby ste mohli kasírovať od ľudí, ktorí nerozumejú, alebo nechcú rozumieť dnešnému zložitému svetu. Našli si vás a novú triviálnosť, ktorá sa všemožne snaží vyzerať zložito, tajomne a cenzurovane. No túto vašu hru mysliaci človek okamžite odhalí.

Samozrejme, že vám Projekt N leží v žalúdku. Stačilo jediné číslo, aby sa celá vaša roky budovaná konštrukcia o sionistami zaplatených, treťosektorovo manipulovaných a ľahko kúpiteľných „SMEtiaroch“ zosypala ako domček z karát. Jediné vydanie prinieslo viac zmysluplných tém ako vaše desaťročie obsesívneho pseudomudrovania.

Pozoruhodné, že N vyčítate inzerciu od súkromnej banky, pričom vám nijako neprekážalo prezentovať sa a brať honoráre od mnohých chudobných slovenských verejných knižníc platených daňovými poplatníkmi, zneužívať ich priestory a robiť si tam reklamu na svoj biznis. Keď som na to upozornil, ešte ste ma vyhlásili za cenzora.

Keď počujem vaše meno, pán Rostas, ťukám si na čelo. A krútim hlavou, ako hlboko môže človek vlastným pričinením klesnúť. Zbohom.