Ďakujeme, že vieme

Reklamy

Vážený pán Tibor Rostas!

Vážený pán Tibor Rostas, v uplynulých dňoch sa vy a vaši kon-konšpirátori nejako často objavujete na tomto profile, preto by som vám rád dal najavo, že tu vy ani vaši prisluhovači nie ste vítaní. Netuším, čo tu hľadáte, lebo tu sa otvorene a kriticky debatuje. Samozrejme, chodiť sem môžete, toto je otvorená stránka. Ale upozorňujem vás, že tu sa nepohybujete v rozprávkovom mýtickom svete svojich čitateľov, ktorí si realitu pomýlili s fantasy príbehom, pretože sa ich vlastné životy dobabrali a oni hľadajú únik alebo vinníka.

Tu nie ste na doméne svojich pomyselných neomylných právd. Tu nikoho neohúrite dlhými vlasmi, retiazkami a citátmi z Wittgensteina, ktorého ste vôbec nepochopili a predpokladám, že okrem citátov na Wikipedii ani nečítali. Škoda, že ste si radšej vy nezvolili mlčanie, ktorým sa neustále oháňate.

Nie, nebudem vás blokovať, takú radosť vám neurobím, aby ste sa medzi svojimi mentálnymi druhmi nemohli hrať na svoju najmilšiu rolu – na obeť.

Vy vonkoncom nie ste obeť. Zodpovedáte za nezmysly, ktoré publikujete a na ktorých dobre zarábate. Hráte sa na rebela, a pritom ste stelesnením konformizmu, myšlienkovej lenivosti, spiatočníctva a strachu. Zarábate na ľudskej hlúposti, nevzdelanosti a netolerancii – namiesto toho, aby ste proti týmto neduhom spoločnosti za celý život aspoň prstom pohli.

Štylizujete sa ako nejaká nová odmietaná subkultúra, a pritom ste najkonvenčnejší mainstream. Vy ste Modré z neba sprisahaní. Vy ste na Slovensku dostali konšpiračné bludy do stredného prúdu. To sa vám skutočne podarilo. Je to veľmi smutné víťazstvo. Gratulovať vám k nemu nebudem.

Nevyšlo vám to v rockovej hudbe, nevyšlo vám to v reklame ani v literatúre, tak ste sa dali na kšeftovanie s konšpiráciami a najnižšími ľudskými pudmi ako závisť, nenávisť, túžba nájsť nepriateľa, antisemitizmus a rasizmus, pričom toho všetkého sa na Slovensku nájde hojne a všetky tieto trendy odjakživa pachtia po podnetoch, aké im poskytujete.

Verte mi, ani zamak vám nezávidím. Hnusilo by sa mi zarobiť čo i len cent na médiu ako je to vaše, lebo by som si pripadal ako podliak a zbabelec.

Inteligentní ľudia si z vás robia srandu alebo vás ignorujú, čo vás, samozrejme, frustruje. Nikto normálny vás neberie vážne. A preto sa zo zúfalstva obúvate už aj do ľudí ako Martin Bútora. To je od niekoho ako vy ozaj drzosť. Aj keď možno nesúhlasím s niektorými jeho postojmi, hociktorú Bútorovu štúdiu alebo glosu, nehovoriac knihu považujem za neporovnateľne cennejšiu a pre vývin slovenského myslenia dôležitejšiu ako vaše zobrané blogy aj časáky na kriedovom papieri dohromady.

Sústavne tvrdíte, že ste zakázaný, ale Bútora bol na rozdiel od vás za svoje nekompromisné postoje skutočne dvadsať rokov perzekuovaný režimom, ktorý šíril rovnaký strach ako vy len v červenom, zatiaľ čo vás to nebezpečne ťahá k hnedej.

Zbožňujú vás len všetci tí Chelemendikovia, Pavlovia Kapustovia, Gustovia Murínovia a ďalší podobní zo všetkých tých kedysi Zmien a dnes Slobodných vysielačov a Extra Plusov.

Bútora bojoval za slobodu a demokraciu a veľa tomu obetoval on aj jeho rodina. Vy slobodu, ktorú ste dostali do daru, zneužívate na šírenie nebezpečných klamstiev, aby ste mohli kasírovať od ľudí, ktorí nerozumejú, alebo nechcú rozumieť dnešnému zložitému svetu. Našli si vás a novú triviálnosť, ktorá sa všemožne snaží vyzerať zložito, tajomne a cenzurovane. No túto vašu hru mysliaci človek okamžite odhalí.

Samozrejme, že vám Projekt N leží v žalúdku. Stačilo jediné číslo, aby sa celá vaša roky budovaná konštrukcia o sionistami zaplatených, treťosektorovo manipulovaných a ľahko kúpiteľných „SMEtiaroch“ zosypala ako domček z karát. Jediné vydanie prinieslo viac zmysluplných tém ako vaše desaťročie obsesívneho pseudomudrovania.

Pozoruhodné, že N vyčítate inzerciu od súkromnej banky, pričom vám nijako neprekážalo prezentovať sa a brať honoráre od mnohých chudobných slovenských verejných knižníc platených daňovými poplatníkmi, zneužívať ich priestory a robiť si tam reklamu na svoj biznis. Keď som na to upozornil, ešte ste ma vyhlásili za cenzora.

Keď počujem vaše meno, pán Rostas, ťukám si na čelo. A krútim hlavou, ako hlboko môže človek vlastným pričinením klesnúť. Zbohom.

Od 17. novembra „zadarmo“

Vybrať dátum 17. november pre štart cestovného zadarmo – to je aj na súčasné vládne pomery mimoriadne krutá irónia, či skôr nehorázna drzosť. Symbolickejší dátum na definitívny odklon Slovenska od slobodného trhu a spravodlivej súťaže sa v kalendári jednoducho nájsť nedal.

Sotva sa garnitúra dobabrala v čoraz väčšom paškvile menom Ústava – a po mesiacoch márnenia času „rokovaniami“ u nás zakázala neexistujúce veci: sobáše gejov a vývoz vody – tak sa obrátila k vláčikom.

Železničná spoločnosť Slovensko patrí dlhodobo k najkorupčnejším firmám u nás, ani nehovoriac o Cargu, čo je Gorila na koľajach. Napriek dotácii takmer dvesto miliónov eur ročne sa na väčšine tratí bojím vstúpiť na záchod, aby som nedostal infekciu a neomdlel od smradu. Naše vagóny patria k najstarším a trate i rušne k najpomalším v Európe.

Železničná_spoločnosť_Slovensko_logo

Verejný dlh SR toho roku prekročí polovicu HDP. To je najviac v dejinách krajiny. Toto nové „zadarmo“ nás vyjde mimoriadne draho. Odhady hovoria, že opatrenie bude stáť desiatky miliónov eur, ale keďže my sme tu doma, nákupy starých českých vlakov sa určite podarí vyšplhať až na sumy za nové TGV.

Za tie peniaze by sa celá SAVka mohla zmeniť na popredné svetové výskumné centrum a stovky učiteľov by mohli zarábať aspoň toľko ako výpravcovia. Ani nehovoriac o autobusároch, ktorí sa teraz – istoty! – môžu v nejednom regióne rovno hlásiť na Úrade práce.

Samozrejme, mnohí voliči sa budú radovať, lebo akože ušetria. Ale na každom „nulovom lístku“, nádherne výstižnom novotvare Ficovej vlády, by malo byť verzálkami napísané, že chýbajúce číslo zaplatia ich deti a deti ich detí.

ČSSR dostal na kolená aj vysoký štátny dlh. Lenže kto mohol 17. novembra 1989 tušiť, akí neuveriteľne nezodpovední a populistickí vládcovia budú rozhodovať o plytvaní verejnými financiami presne o dvadsaťpäť rokov neskôr.

Inkvizícia, Šialenstvo a Pokrytectvo v Novej Bani

Nemám rád metal, ale keď pozorujem, čo stvárajú KDH a spol proti festivalu Gothoom v Novej Bani, mám prvý raz v živote chuť ísť tam a headbangovať do rána. Pardon, do pol jednej, pretože promotér už radšej skrátil čas, dokedy sa bude hrať, aby ho nemohli obviniť, že pri tajchu ruší nočný pokoj. Zrejme, aby zo štôlní, opustených už pred storočiami, nepovstali duchovia.

Fandím organizátorom, ktorí chcú oživiť dianie v polomŕtvom mestečku, propagovať svoj žáner a jednoducho sa uprostred leta zabaviť. Už päť rokov robia z ospalej provincie na pár dní centrum tvrdej muziky. Navyše pomáhajú miestnej ekonomike aj turizmu.
gf-logo Čítať ďalej

Ušetriť a ochudobniť

Mám rád chvíle, keď po vystúpení na rakúskej strednej škole sedím v riaditeľni a diskutujem s herr direktorom. Hlavne okamih, keď odpoviem na otázku, koľko zarába slovenský učiteľ.

Tvár oproti sa bleskovo zmení a zjaví sa na nej nechápavý, zmätený výraz. Črty stuhnú a ústa sa zaseknú uprostred vety. Akoby sa celé telo pokúšalo spracovať nepochopiteľnú informáciu zo sveta, ktorý sa zrazu zdá veľmiďaleko, oveľa ďalej ako pred sekundou.

Doslova vidím, ako mozog kalkuluje, počíta a vedomie žasne. V tom zlomku sekundy väčšinou dodám, že životné náklady napríklad vo Welse sú už nižšie ako v Bratislave.

Tento pán sa zmohol na jediné slovo: Netto?
Tak som ho dorazil: Brutto…

Vtedy sa kŕč tela uvoľní, zmení sa na divoké krútenie hlavou a znejú výkriky: to je nemožné, neuveriteľné, hrozné!

Vzápätí musím vyvrátiť riaditeľovo presvedčenie, že sa u nás určite pripravuje generálny štrajk, odbory aj verejnosť sa búria a tento nehorázny stav sa iste čoskoro zmení. Nie, nie, nie.

Keď nedávno rakúska ministerka iba navrhla, že by sa malo rokovať o znížení rozpočtu na vzdelávanie, strhla sa celonárodná vlna odporu a nápad sa radšej už ani nespomína.

Nástupný plat mladého rakúskeho učiteľa je okolo 2 500 eur v hrubom. O učiteľské miesta je taký záujem, že sa na ne čaká a zoznamy sa predlžujú. Keď sa tam stanete učiteľom, máte veľkú šancu na dôstojný život ako príslušník strednej triedy.

Keď sa rozhodnete pre učiteľské povolanie na Slovensku, rozhodujete sa zároveň pre chudobu. Povolanie učiteľa sa stalo jedným z najmenej atraktívnych zo všetkých, uchádza sa oň len jedno percento gymnazistov! Na pedagogické fakulty už berú aj učňov, lebo by nemali pre koho prednášať.

Nikdy nezabudnem, ako v novembri 1989 na tribúnach sľubovali, že o päť rokov dobehneme Rakúsko. Možno stačilo namiesto sľubov učiť sa zo skúseností našich susedov.

Nijaká slovenská vláda zatiaľ nepochopila, že v školstve súrne musí dôjsť k zmene. Učitelia majú na starosti to najcennejšie, čo krajina má: mladých ľudí a budúcnosť. Chceli sme ušetriť a podarilo sa – ochudobnili sme sa.