Štyri nové knižné tipy: Koniec amerického sna dvoch tridsiatnikov, libertínska pornografia od francúzskeho klasika, osobná spoveď rakúskeho škandalistu o cenách a peniazoch aj kvákajúca Moskva medzi sovietskou avantgardou a disentom.
Richard Yates: Núdzový východ / Revolutionary Road
Mám radosť, že sa americký spisovateľ Richard Yates (1926 – 1992) oneskorene dočkal celosvetového uznania. Román Núdzový východ má s podporou vydarenej filmovej adaptácie šancu stať sa súčasťou kánonu. Príbeh o hlbokej životnej kríze páru vzdelaných tridsiatnikov zaskočí nepripraveného súčasníka svojou aktuálnosťou. Zmechanizovaný, odcudzený svet konzumu, nekonečná povrchnosť apatických jednotlivcov, vyprázdnené vzťahy bez lásky, nudné džoby s jediným účelom uživiť sa – ťažko uveriť, že román vyšiel už roku 1962.
Moderná tragédia bez štipky sentimentality, nesmierne autentické postavy a fantastické dialógy, mnohé bez zmeny prevzaté do filmu. Kniha navyše ukazuje, že problém potratov, ktorý u nás nechutne zvulgarizoval do politickej frašky, je v skutočnosti strašnou drámou každej ženy, ktorú nijaká ideológia šmahom ruky nevyrieši. Knižku som čítal v origináli, ale prekladateľ Otakar Kořínek je zárukou kvality slovenskej verzie. Len škoda nezmyselného názvu. Je to Revolučná cesta.

Alain Robbe-Grillet: Sentimentálny román
Ťažko uveriť, že Francúz Robbe-Grillet ako filmár i autor úzko spolupracoval s našou provinčnou krajinou. Dokonca u nás nakrútil dva filmy. Viete si predstaviť, čo by dnes so slovenskými hercami a dramaturgmi robil taký Lars von Trier? Robbe-Grillet je síce, žiaľ, už po smrti (zomrel vo februári 2008), no jeho najlepšie prózy ho isto prežijú o generácie: Gumy, Žiarlivosť, V zrkadle spomienok – vďaka práci našich romanistov ich máme aj v slovenčine.
Libertínsky a mimoriadne odvážny Sentimentálny román predstavuje v jeho diele vzácnu raritu. Starecká a samopašná erotická i pornografická fantázia nadväzuje na najlepšie tradície Sadeho či Batailleho. Knižka poteší aj priaznivcov Bellmerových kresieb a Klossowského obrazov. Svet knihy je totalitnou krajinou dokonalej rozkoše, utópiou zážitkov bez obmedzení s najrôznejšími odkazmi na dejiny sexuality. Román je parafrázou dejín erotickej spisby, perverziou reči, obsesiou znalca a výstrelkom estéta-voyeura. No predovšetkým ide o literárnu oslavu lásky, tela a slobody v protiklade k tyranii a násiliu z rozkoše. Skvelý preklad urobila Zdena Prcúchová, čo je vtipný pseudonym.

Thomas Bernhard: Moje ceny / Meine Preise
Od Bernharda som čítal skoro všetky prózy. Najradšej mám päťdielnu autobiografiu o detstve a dospievaní (v češtine vyšla pod názvom Obrys jedného života). Zaradoval som sa, že prvý raz vyšiel rukopis z autorovej pozostalosti, ktorý má navyše memoárový, osobný charakter.
Autor sa v útlom zväzku vyrovnáva s jedným z najväčších paradoxov svojho života – za celoživotnú nemilosrdnú kritiku, výsmech a účtovanie s vlasťou ho odmeňovali prestížnymi cenami aj veľkými sumami. Čo ocenenie, to silný mikropríbeh plný nenávisti k malomeštiactvu a odporu k štátnej pseudokultúre, ale aj značnej sebairónie a čierneho humoru.
Dospelý spisovateľ odhaľuje svoje vnútro inak – tradičné antirakúske tirády dopĺňajú intímne vyznania o sklamaniach z literárnej tvorby, o slabosti odmietnuť peniaze, o hľadaní originálnej výpovede aj o možnostiach provokovať v ére, keď už sotva niečo dokáže vyvolať škandál. Toto je knižná udalosť sezóny. Germanistom odporúčam originál, ale aj český preklad Miroslava Petříčka je isto skvostom.
Vasilij Aksionov: Moskva-kva-kva
Nedávno ma nadchol Jerofejevov román Dobrý Stalin a zatúžil som čítať aj jeho generačného druha Aksionova, ďalšieho príslušníka ruského undergroundu a literárneho disentu, emigranta a škandalistu. Hrubý román Moskva-kva-kva je ambicióznym projektom suverénneho rozprávača a prvotriedneho intelektuála. Prehnaná košatosť deja, nevyhranenosť postáv a roztrieštenosť žánrov však knihe uškodili. Básnik-stalinista a letec-špión súperia v sérii sprisahaní o komsomolku Gliku, “symbol sovietskej panenskosti”.
Novodobý mýtus sa strieda s paródou na socialistický realizmus, vážnosť s nonsensom, historické reálie s čírymi výmyslami a lineárny príbeh s bizarnými fantazmagóriami. Odkazov na iné knihy a narážok na sovietske dejiny sa vŕši toľko, že sa v nich dej rozdrobil. Prekladateľ Ján Štrasser, ktorý má za sebou Babeľa, Charmsa, Jerofejeva, Sorokina či Puškina, sa mi priznal, že toto bol zatiaľ najťažší text jeho kariéry.

Prečítajte si, prečo rád čítam romány a poviedky.
Knižné tipy na zimu 2008