Oslovili ma z Metodicko-pedagogického centra, kde sa pripravujú školské osnovy, aby som im povedal názor na výčbu literatúry na stredných školách. Navštívil som v uplynulých rokoch desiatky gymnázií aj iných typov škôl po celej krajine a hovoril som o tom s pracovníčkami otvorene a kriticky. Prekvapilo ma, že so mnou vo všetkom súhlasili – zmeny v učení o knihách a jazyku sa na Slovensku zavádzajú veľmi pomaly, alebo vôbec. Tu sú moje návrhy, ako stav zlepšiť:
1. Neklásť ortodoxný dôraz na (zväčša) zastarané učebnice, ale využívať naplno kvalitné nové čítanky, ktoré sa však do väčšiny škôl vôbec nedostali. Jednoducho: čítať najmä literatúru, až potom teoretizovať.
2. Skončiť v ére Google a Wikipedie s našou povestnou posadnutosťou encyklopedickými vedomosťami. Tá v praxi znamená, že študenti sa nabifľujú, kedy a kde sa narodil a zomrel Hugolín Gavlovič, ale v živote od neho nečítali jediný verš a nemajú potuchy, že by ich jeho humor mohol osloviť.
3. Nememorovať faktografiu, ale učiť študentov, ako porozumieť literárnemu textu. Nehovoriť obsah, ale viesť k vlastnému názoru a interpretácii. To je to najťažšie, ale prináša to ovocie. Zároveň dávať bacha na rozmach webov ako referaty.sk, ktoré spôsobili, že sa u nás na všetkých stupňoch vzdelávania „píše“ metódou copy & paste. Viesť žiakov k tomu, že opisovať znamená nechutne klamať – seba samého aj ostatných.
4. Pozývať na školy autorky a autorov. Prečo by nemohli so študentmi hovoriť a čítať Zuska Kepplová či Samo Marec? Pre väčšinu študentov som často jediný kontakt so živou literatúrou počas štyroch rokov! A grantmi zabezpečiť, aby sa od literátov návštevy automaticky neočakávali zadarmo, čo je pri iných profesiách nepredstaviteľné.
5. Nebáť sa populárnych žánrov ako science fiction alebo fantasy, a nekarhať ani dievčatá, ktoré siahajú po chic-lit, alebo čítajú radšej blogy ako knihy. Iba ten, kto si zvykne čítať, môže neskôr zlepšovať svoj vkus.
6. Využívať v triedach čoraz dostupnejšie tablety. Prečo nespoznať Živý bič alebo Pannu zázračnicu v elektronickej podobe na iPade, Galaxy či Kindle, keď ich to urobí atraktívnejšími? K textu sa dá navyše hneď priradiť ukážka z filmu, úryvok zo scenára, rozhlasová hra, interview s autorom, fotky obálok a podobne.
Aj u nás sa nájde veľa dobrých a aktívnych učiteľov jazyka a literatúry – a tým vzdávam hold -, ale aj odborníčky z centra priznali, že zostávajú v menšine. Prevažujú pedagogické sily, uspávači hadov, ktorí si hovejú v stagnácii celého školského systému a učia neraz to isté, čo pred tridsiatimi aj viacerými rokmi.
Aj ja som viackrát zažil veľmi zlú výučbu literatúry, najmä v chaotických rokoch po Nežnej revolúcii. Jedna učiteľka nám dokonca prerozprávala závery románov Franza Kafku, ktoré v skutočnosti zostali nedokončené. Mal som vždy pocit, že je iba o jednu lekciu pred nami a knižky, o ktorých nám hovorila, nečítala. Objavoval som ich sám, čo je ťažšia a dlhšia cesta.
Keď hovorím so študentmi, snažím sa im odovzdať posolstvo, že ak budú čítať, prežijú s veľkou pravdepodobnosťou úspešnejší a lepší život a zarobia aj viac peňazí ako tí, ktorí knihy ignorujú. Ale nielen to. Je za tým aj niečo oveľa hlbšie a dôležitejšie. Kto číta, strávi svoj pobyt na tomto svete zmysluplnejšie a krajšie.
Prečítajte si aj: Čo tým chcel autor povedať?
Michal Hvorecký 
nemam velmi co dodat, iba tolko, ze plne suhlasim. kiezby za mojich cias boli brali vyucbu spontannejsie :)
neviem na ktorej skole konkretne sa vyzaduje rok a miesto narodenia autora.. a porozumiet literarnemu textu by sa malo ucit vsade, takze nic nove pod slnkom… a s tymi tabletmi si dufam robite srandu
podľa odborníčok z MPC je to stav na väčšine slovenských škôl. výrazne prevláda životopisné učenie literatúry a nie čítanie textov. a k tým tabletom odporúčam napr. toto – ako to funguje už dnes v susedných Čechách. a už o rok o dva budú stáť bagateľ… http://respekt.ihned.cz/fotogalerie/c1-54999930-tak-deti-vemte-si-sve-tablety
to som asi mala stastie s gymplom potom (: voci tym tabletom som skepticka, ale vsak uvidime
pre k:
myslím si, že nápad používať tablety je super, je totiž väčšia pravdepodobnosť, že si študent donesie ten, ako ťažkú učebnicu…vývoj techniky nedokážeme zastaviť a ani ho zakázať, treba teda túto krásnu vymoženosť techniky využiť vo svoj prospech! :)
Ako študentka strednej školy a lingvinistka za seba hovorím -úroveň materinského jazyka na školách že na zaplakanie. Životopis autora – 4 strany. Rozbor diela – 4 riadky. Na domácu úlohu? Namiesto úvahy na tému “Vplyv časového obmedzenia diela Kým kohút nezaspieva na čitateľa”, je to “Nájdite v texte 5 umeleckých prostriedkov”. Kam sme sa dostali? Na štátnici z cudzích jazykov on vás budú žiadať minimum gramatiky, ale musíte vedieť 25 minút rozprávať o piatich knižných dielach. Prečo je to s materinským inak? Študenti niesu učený nad textom premýšľať. Stratšný fail toto…
Čo sa modernizácie výučby týka – veľké áno. Od septembra je u nás povolená elektronická výučba – v preklade kto chce a má, doneste si notebooky, tablety a iné a píšte tam poznámky, majte tam e-booky a dostanete kredit.
A lest but not the least – živé strety s literatúrov sú to najlepšie čo môže byť. Pár Hvorecký, keď budete mať chuť, čas a cestu cez Prešov, ozvyte sa, ako členka školskej rady vravím, určite by sme vás radi privítali. :)
Uff, ale som sa rozpísala :D
7. Klásť väčší dôraz na svetovú literatúru. Pokiaľ sa berie slovenská literatúra 50/50 so svetovou, znamená to preceňovanie jej umeleckej hodnoty a prínosu. Bohužiaľ, Slováci nemajú autorov svetovej triedy ako napr. Češi či Poliaci a ak sa tvárime, že áno, staviame študentov do nepríjemnej pozície: (1) buď si tento fakt uvedomia a budú obvinení z nedostatočného národného povedomia, alebo (2) nadobudnú presvedčenie, že slovenské diela sú kvalitnejšie, ako v skutočnosti sú, a teda nebudú mať vkus.
eva: myslim si ze vyrok “je totiž väčšia pravdepodobnosť, že si študent donesie ten, ako ťažkú učebnicu” hovori za seba a za uroven naseho skolstva
pre K:
no áno, je to smutné, ale takú som mala skúsenosť s učením ja, keď som chcela robiť s textom, spisovala som si pracovné listy s ukážkami a úlohami a ako otrok tlačila…a áno, aj na gymnáziu ;) aj tam chcú kočky do školy chodiť s kabelkami :)
ešte jeden link k téme: Other professionals don’t work for free. So why are writers expected to?http://www.guardian.co.uk/commentisfree/2012/apr/23/professionals-work-free-writers-expected?fb=native&CMP=FBCNETTXT9038
slečna, vy ste naozaj lingvistka? k vášmu vyjadreniu nemám žiadne výhrady, úplne sa s vami stotožňujem …ale tie hrubé gramatické chyby ma privádzajú do úžasu (“ozvyte sa”, “študenti niesu učený”, atď). rada by som verila, že je to spôsobené len tým, že ste to nadšená z článku zo seba vychrlili prirýchlo a spätne to už neskontrolovali ;)
Uplne s vami suhlasim, literaturu som studovala aj na slovenskom gymnaziu a britskej skole a univerzite a rozdiely su neskutocne. U nas na gympli sa na to islo – Obdobie – Autorov zivotopis – Obsah diela. Pamatam si ze som casto citala knihy dopredu aby mi dielo ucitel nepokazil tym ze mi prerozprava obsah a uplne to zbanalni tym mi znechutil niekolko naozaj vybornych knih a az po tom co som si ich sama precitala som zistila ze je to nieco ine, komplexnejsie ako som ocakavala.
V Britanii maju iny pristup, sice som zaziarila tym ze som vedela kto je Henrik Ibsen a ake diela napisal narozdiel od zvyska triedy, taketo znalosti nie su az tak podstatne. Tu sa kladie rozdiel na CITANIE a porozumenie diela, nikde nie je ziadna doktrina o tom co presne chcel autor povedat, ucitelia akceptuju rozne pohlady a interpretacie – proste ide sa do hlbky. A je to ovela zaujimavejsie ako jednoduche memorizovanie a sice som zo slovenskej literatury mala same jednotky absolutne ma to nebavilo, akoby aj ked sme si celu hodinu pisali poznamky? Netvrdim ze Britsky system je najlepsi, ale mne vyhovuje tym ze sa zameriava viac na analyticke znalosti a tym ze clovek ide do hlbky moze sa zamerat na rozne temy a psychologiu postav co je ovela zaujimavejsie a lepsie ako jednoduche memorovanie faktov…
cize som jednoznacne na zmodernizovanie toho ako sa literatura uci, treba zmenit osnovy, miesto ucenia sa vsetkych autorov nebolo by lepsie citat 5-7 knih za rok (idealne by bolo aby si kazdy ucitel mohol vybrat co jeho alebo jeho triedu bude zaujimat), detailne sa o nich porozpravat, analyzovat kontext a rozne temy etc. Ziaci sice nebudu vediet kedy sa narodila Timrava ale budu moc vediet inteligentne rozpravat napr. na temu francuzskej existencionalistickej literatury a budu mat chut ucit sa a citat aj po skonceni maturity…
Pridala by som aj 7. bod: Využívať školské výlety a akcie na spoznávanie miest, kde slovenskí autori žili a tvorili. Nič sa tak nevryje do pamäti ako videné a počuté zároveň. To, že sa Martin Kukučín narodil v Jasenovej si pamätám len preto, že som tam skutočne aj bola v jeho rodnom dome.
my sme sa to ma Gymnaziu ucili.. dokonca cely zivotopis autora so skolami, ktore navstevoval.. takze neadekvatna kritika
načo je dobré vedieť, kde sa autor narodil? s článkom úplne súhlasím. kedže som rovnaký názor na výučbu faktov o spisovateľoch mala už na gymnáziu, skončila som s trojkou zo slovenského jazyka na maturitnom vysvedčení. a dovoľujem si tvrdiť, že čítam doteraz viacnásobne viac ako väčšina mojich rovesníkov. a rozhodne uprednostňovať svetovú literatúru pred slovenskou.
Ach bože, prepáčte :D Fakt, nečítam veci po sebe a píšem rýchlo, aby som nestratila myšlienku a potom tak… A inak čo sa slovenskej gramatiky týka, tak som čierna diera, naozaj. Ale angl. a nemeckú som dala na C2. Fakt, sorry :)
Plne suhlasim. Som v maturitnom rocniku a mam to stastie, ze som na osemrocnom gymnaziu a tym padom dochadzam este na starom systeme (nie ze by bol taky skvely, ale novy je este ovela horsi – vysvetlim). Na maturitnej skuske tvori cca 13 minut odpoved z literatury a 7 minut odpoved z jazyka, pricom po novom je to opacne, na jazyk pripada 13 minut. Naozaj nerozumiem, naco je dobre ovladat graficke zakreslenie syntaxe a urcovat druhy vedlajsej vety, popripade vediet, ze predzpev slavy dcery je napisany v casomernom prozodickom systeme, ak velka vacsina ludi nevie, o com slavy dcera je.
tiez si myslim , ze neopodstatnena kritika, aj na zakladke aj na strednej som sa ucila roky narodenia, mesto a blabla o autorovi
autorovu pointu uz podporuje aj veda http://www.guardian.co.uk/books/2011/sep/07/reading-fiction-empathy-study
pocas svojich studii som vyskusal dve gymnazia (no dobre, pisem ako stary dedo, su to tri roky, co som zmaturoval). na jednom sme si poctivo pisali, kedy sa kto narodil, kedy co napisal, kam chodil na vylety a podobne.
na druhom sme citali, rozoberali precitane texty a pisali sme na ne nase interpretacie/eseje (a dokonca aj Hvoreckeho sme mali v osnovach! :D). myslim, ze nemusim zdoraznovat, ktory sposob bol zaujimavejsi.
nemozem suhlasit s niektorymi tvrdeniami tu v komentaroch, ze by nebolo dolezite, kedy sa kto narodil a ake vladli pomery. ale urcite nie je dobre, ak sa prave tieto informacie stavaju tou chcenou literarnou gramotnostou – ved ako lepsie pochopit spolocenske pomery, nez citanim diel z toho obdobia?
verim, ze navrhnute body sa presadia cim skor, a cim skor v inych regionoch, nez v bratislave – tam uz je to, povedal by som, celkom ok.
Máte pravdu, až na výnimky ( Dominik Tatarka),
v súčasnej dobe máme veľa rýchlokvasných spisovateliek, umelecká hodnota ich diel je minimálna, stavajú svoju popularitu najmä na “fabulovaní”. Ale sú populárne a žiadané, lebo ľudia stratili umelecké cítenie, čo je chyba aj nás, učiteľov alebo celého školského systému.
Ale na básnikov 20. stor. nedám dopustiť.(Válek, Mihálik, Krasko…)
Súhlasím, ale môžem uviesť svetlú výnimku, ktorou je môj učiteľ literatúry. Nenávidela som hodiny literatúry na základnej škole, aj keď som každý týždeň chodila do knižnice a do kníhkupectva keď sa dalo a čítala som celé poobedia. Po príchode na strednú sa to zmenilo neuveriteľne. Nepoznám človeka, ktorý by nemal rád jeho hodiny a aj keď povinné čítania sú u neho skutočne povinné, pretože vlastný názor si z obsahu diela na písomke nevymyslím. :) Hodiny literatúry sú neuveriteľným zážitkom a mohlo by byť viac profesorov ako on a potom by nebolo treba kritických komentárov. :)
…podla mna by sa mala literatura na strednych skolach ucit odzadu. to znamena od sucasnych autorov, ktori mladu generaciu viac zaujimanju a su im blizsi a postupne im podprahovo vystvetlovat a podsuvat skutocnost, ako sucasni autori vychadzaju z historickych literarnych autorov. tym by sa automaticky zvysil zaujem o starsiu literaturu. empe.
Velice pěkný příspěvek, souhlasím :)
Empe: Váš návrh je zajímavý, možná by se to i mohlo navrhnout MŠMT. Ano, pokud zájem o literaturu mládeže “odstřelíme” hned na začátku, nebudou už se ani snažit…
…myslel som to tak, ze kazdy spisovatel vychadzal z toho, co uz bolo napisane, to znamena, ze na nieco nadvezoval. Uvediem priklad: v puberte som cital Bukowskeho. Samozrejme, toho (a jemu podobnych) sme na hodinach nepreberali, pretoze to akoze “nebola” literatura. Namiesto toho sme preberali, pre mna mladeho “blba”, starych a nezaujimavych spisovatelov. Ale ked som sa potom docital v nejakej Bukowskeho poviedke, ze ho ovplyvnila kniha Dekameron, tak som si spomenul, ze sme sa o tom ucili, ale uz bolo neskoro, uz som bol prec zo skoly. O co by boli pre mna (a verim, ze aj pre inych) zaujimavejsie hodiny literatury, keby sme na hodinach preberali autorov, ktorych sme sami doma citali a cez ne sa postupne dostavali k starych “nezaujimavym” autorom a postupne chapali ich vyznam vo svetovej literature?
Samozřejmě,chápu Vás. Bylo by to mnohem záživnější. Mám například spolužačku, která studuje SŠ. Má ráda čtení, ale kvůli přechodu na SŠ se jí literatura zcela odcizila, protože probírali něco, co ji to absolutně nezajímalo…
… konečne sa kyvadlo zastavilo, a je čas na zmenu…
Súhlasím. Pretože učitelia zabili úlohu literatúry: spoznávať svet očami zaujímavých osobností, ktorí sa snažia robiť svet lepším, vychutnávať lit. umenie, naučiť sa niečo zábavnou formou, poučiť sa,…
Mám z toho veľmi dobrý pocit, ked niekto rieši takéto záležitosti.
Je tam toho s tými tabletami, ved to nie je definitívne, sú to len také návrhy. Veď kto che, nech si číta príbeh z papiera.
Podľa mňa má každá školská trieda (kolektív) svojho ducha kolektívu. Keby boli učitelia väčší psychologovia, možno by v triedach odhalili, k čomu ako skupina inklinujú, tak by ich možno na spestrenie oboznámili s celkom inými dielami, s iným okruhom zápletiek, tém alebo v nich rozvíjali ich intelekt niečím náročnejším. Je nemožné ukázať žiakovi všetky dobré diela – ale aj nekvalitnejšie by sa mohli, nech nestratíme schopnosť rozlišovať.
Takže som za individ. výber “povinnej lit.”, žiak má tiež nárok mať svoj vkus alebo je to na rozhodnutí toho pedagóga, čo už žiakov pozná (samozrejme, pri dnešnej situácii, ked má učiteľ 700 žiakov, tak si nepamätá ani ich mená).
A tie referáty. Neviem, neslúži to k tomu,aby boli žiaci nútení niečo si o diele prečítať? V tom prípade sa to dá dosiahnuť čisto vlastnou analýzou diela, názorom naň, alebo diskusiou na hodine. Súčasní profesori idú študentov “zjesť”, ak nie sú takí pedantní a neodovzdajú dôkladne vypracovaný referát, či seminárnu prácu. A na tých, čo nie sú administratívne typy, ktorým dôslednosť v opisovaní (copy-paste) nejde, sa pozerá ak ona lajdákov (to bývajú zväčša chlapci).
Ked sa u detí vzbudí záujem, aj sami si dodatočne naštudujú o živote spisovateľa, čo ich zaujal (to robí väčšina čitateľov : )). Rozhodne treba nechávať priestor pre vlastné úvahy a myslenie (žiadne bifľovanie!), viac to v deťoch ukoreniť, pretože sa presúvame do doby mediálneho ohlupovania.
Ja budem ďalší “grammar nazi” keďže učím angličtinu. Má tam byť: And last but not least.
Čo sa tabletov týka, neviem, či je vhodné robiť deti závislými v takom skorom veku. Osobne skôr odporučam Kindle a podobné čítačky, ktoré nie len že neničia oči ale tiež nedávajú možnosť neustále, aj počas hodín, drtiť Angry Birds. To isté platí, podľa môjho názoru, aj pre laptopy.
Mimochodom, od nás nikto nikdy nechcel žiadne dátumy zo života autorov, maximalne tak obdobie, v ktorom tvorili, čož si myslím, že je vcelku dosť podstatné. A tiež veľa autorov písalo o veciach, ktoré zažili alebo videli okolo seba, takže zas niečo o ich živote by podľa mňa deti vedieť mohli, keďže aj to im môže pomôcť vytvoriť si obraz o diele a následný názor naň.
Zdravím p. Hvorecký!
Klobúk dole, ste fakt dobrý! Študovala som slovenský a nemecký jazyk na VŠ v BA – boli ste na zozname našej povinnej literatúry, prednášajúci ospevoval Vašu tvorbu a som rada, že Vás “mám prečítaného”.
No k veci, učila som SJL na základnej škole – mladá 26-ročná premotivovaná učiteľka… Keby ste videli každú moju prípravu na hodinu literatúry – prezentácia na projektore, čítanie nielen ukážky z čítanky, ale ešte aj doplnenie úryvkov z reálnej knižky, cvičenia, rébusy, práca s textom, kvantum otázok a interpretácii – to všetko vždy v 20 kópiach pre každého žiaka. A výsledok? Hodina trvá 45minút, kým sa učitelia postavia zo zborovne od kávy, vezmú triedne knihy a učebnice, prípadne projektor, notebook, ubehne 10 minút. Po vstupe do triedy nasleduje aspoň 5minút papierovačiek (kto chýba dnes, kto chýbal minule a dnes nemá úlohu ap.) Na samotnú výučbu zostane 30 minút – treba odrátať neustále napomínanie žiakov, ktorí vyrušujú a narúšajú kľudný priebeh hodiny. Aha, zabudla som, ešte treba pripojiť množstvo káblov na projektore:-) A keby ste videli ten záujem žiakov – ignorácia. (teda vždy a všade sa nájdu aj literatúrychtiví, no je ich málinko) Takto by som mohla opisovať každú hodinu literatúry v každej triede… Avšak nie o tom som chcela písať :-)
Uplne súhlasím s Vašim názorom na to, že žiaci by mali reálne stretávať autorov. Celý školský rok som plánovala pozvať p. Holku, ktorého text bol v čítanke pre 8. ročník (sama som o jeho tvorbe pre mládež písala bakalárku a veľmi sa mi páči) No viete čo? Zrušili nám ho… v novej učebnici už ukážka p. Holku nie je :-( Škoda.
Mali by nám ho vrátiť späť a takisto by ste sa mali na zaradenie navrhnúť vy sami:-)
S radosťou budem sledovať ďalšiu Vašu tvorbu i Vaše príspevky… A konečne som našla didaktickú spriaznenú dušu. (Skoro ako rady starších učiteliek ako by mala prebiehať hodina: prečítajte si z čítanky, nadiktuj im životopis autora, hlavnú myšlienku a obsah diela, daj im na úlohu vypísať zdrobneniny, prirovnania, metafory ap. To by ti malo akurat vydať na hodinu, prípadne sa niekde zdrž a diktuj pomaly – dobré rady, však?
No pravdaže, dalo biy sa písať o ukážkových hodinách s piatakmi či siedmakmi… A sama som sa niekedy čudovala, že deti naozaj knihy čítajú – avšak len tie, ktoré sa páčia im (Hronského, Tajovského, Chalupku nečíta samozrejme nik)…
Tak sa majte pekne…
P.S. O 2,5 roka sa vrátim z materskej znova učiť, zmení sa niečo dovtedy??? Držím Vám palce :-) S pozdravom Daša D.
Som studentkou literatury a uplne suhlasim so vsetkym co ste tu napisali, pretoze system akym sa literatura uci je dost cudny. Mat dnes vlastny a hlavne iny nazor na literaturu a precitane dielo ako vyucujuci je nepripustne a to mna osobne demotivuje. Takze som za zmenu v systeme vyucby a preto chcem aj sama ucit.
Je uzitocne, aby sme spoznali prostredie v ktorom zil a pracoval spisovatel (maliar, sochar, atd.), aby sme videli jeho kniznicu, rukopis, rozne anotacie, dennik, poznamky, kde sa nachadza jeho dom, ci na okraji mesta, ci blizko kostola, ci vyrastal pri horach, ci jazerach, v meste, na dedine, atd, atd.
Taketo znalosti vela prezradia o autorovi. Vdaka nim si dokazeme vytvorit holisticky obraz jeho tvorby i osobnosti. Details matters!
A k zivotopisom: su tie oficialne a neoficialne. Tie oficialne zivotopisy su tzv. jednoduche, ktore vsetci pozname. Tie zlozite, neoficialne, su takpovediac literaturou faktu. Su objektom skumania, studii, interpretacii. Virginia Woolf rozdeluje narativu od naracie, kde ta posledna sa drzi faktov, narativa je volnejsia.
I zivotopisy autorov a ich diel su nesmierne zaujimave citania, ak su dobre spracovane. Kazdopadne som za kvalitne poznanie diel a suhlasim s manifestom.
Reklamná vložka:
“Porozumieť literárnemu textu”, môže pomôcť napríklad Ťahák na básne od Daniela Heviera.
http://knihkupectvo.litcentrum.sk/155/
marketingový zamestnanec vydavateľa
nepomaha