Dúfam, že som jeden z mála ľudí, ktorí takmer skončili v protialkoholickej liečebni, pretože im chutí jesť.
Na tri dni som sa ocitol na pracovnom seminári pre mladých spisovateľov na východe krajiny. Príchod hostí z Prahy a z Bratislavy sa medzi miestnou honoráciou oslavoval asi tak, ako keby sa v metropole na Dunaji ubytovala Madonna s čerstvo adoptovaným rómskym dieťaťom. Jednoducho – spôsobili sme v ospanlivom mestečku nevídaný rozruch.
Za vrchol pohostinnosti sa v regióne považovala návšteva protialkoholickej liečebne, kde sa mala ukrývať vynikajúca jedáleň. Priznám sa, tento nápad sa mi videl bizarný. Ja svojich hostí v Bratislave nevozím do kantíny vo väznici, ale hovoril som si – iný kraj, iný mrav.
Veľmi rád a veľa jem. Zvlášť sa teším, keď nemusím sám variť, pretože za bežných okolností stojím v kuchyni pri linke skoro denne – a uvažujem, či mi budú opäť chutiť špagety…
Počasie na Prednej Hore sa vydarilo. Vtáky kričali. Z blízkeho močiara som počul svišťanie. Do jarného povetria vzlietla straka. Odborný liečebný ústav psychiatrický sa nachádzal na nádhernom mieste na kopci uprostred divokej prírody. Uzavreté oddelenie pre ťažšie prípady opakovaných recidív alkoholikov a ľudí závislých od drog sídlilo v menšom kaštieli. Vošiel som do brány.
V jedálni nebola okrem našej malej skupiny ani noha. Sadol som si k prestretému stolu. Jedlo chutilo na moje veľké prekvapenie vynikajúco. Ponúkli mi dupľu. Nadšene som súhlasil. Kolegovia už dojedli a postupne sa vytrácali. Dohodli sme sa, že na mňa počkajú v parku.
Vtom sa v rohoch jedálne rozmiestnili svalnatí muži v bielych uniformách. Nastal zhon. V priebehu minúty sa všetky stoly obsadili hladnými pacientmi. Zostal som z našej skupiny posledný. Trochu som znervóznel a rýchlo som dojedol. Zdvihol som sa na odchod.
„Hej! Kam ideš?!“ zakričal na mňa pri východe dozorca.
„Dobrý deň, idem von, ja sem nepatrím,“ odvetil som zmätene.
„No určite! To tvrdí každý,“ odvrkol a pevne ma chytil za ruku.
„Naozaj! Ja som spisovateľ,“ povedal som a pokúsil som sa mu vytrhnúť.
„Iste, to sú tu všetci,“ odsekol chlap. Do vysielačky zvolal: „Pozor, ďalší pokus o útek!“
Oblial ma studený pot. Dvadsať minút som v kancelárii hlavného dozorcu dokazoval, že nie som alkoholik. Dalo mi to dosť zabrať, pretože tomu drsnému chlapovi to isté denne tvrdia ťažkí závisláci.
Ako naschvál som si nevzal doklady. Navyše sa vonku zatiahlo. Až do kancelárie som počul chladný, ostrý vietor. Muž si ma podozrievavo premeriaval. Miestnosť páchla zimou.
Napokon som sa dostal von. Málokedy v živote som sa tak tešil z otvorenia brány. Zamieril som k svojim priateľom, ktorí si už robili starosti.
Chcem vás upozorniť, že ak by som jedného dňa záhadne zmizol zo sveta, zrejme som si opäť na nevhodnom mieste dal dupľu.
Michal Hvorecký 
Podarené dobre sa to čítalo, okrem jedného, prečo sa z blízkeho močiara ozývalo svišťanie a nie kŕkanie, asi Ti budem pripadať ako pragmatik, ale to ja vôbec nie som, skôr slovíčkár, ide mi skôr o to, že som niečo nepochopila a to ma irituje.
to svišťanie bolo veľmi zvláštne. rojili sa tam rôzne váčky a čudesný hmyz, celkom divočina :) ale aj kŕkanie sa dalo počuť :)
hmm, nad tým sa načim zamyslieť. :-)
…no asi tam malo stáť, že z močiara sa ozývalo cvrlikanie alebo bzukot… keď sa ozývalo len svišťanie, tak to skôr bolo svišťanie vetra, možno jeho ostré poryvy… ale sotva niečo organicky organické. :-)
TO CO JA?
Žeby krátky prelet nad kukučím hniezdom??
Milý pán Hvorecký,
vážim si Vás ako literáta a človeka, ktorý sa angažuje v úsilí o lepšiu spoločnosť. No po tomto príspevku som na rozpakoch. Aby som sa predstavila: som abstinujúca alkoholička, abstinujem už 18 rokov. Neliečila som sa síce na Prednej hore, bola som v inej liečebni, ale všade platí jedno prísne rešpektované pravidlo: protialkoholické liečenie je dnes DOBROVOĽNÉ, nikto vás nemôže násilím držať v liečebni, ako to bolo kedysi za socíka, keď vás do liečebne mohli doviesť policajti a liečbu ste mohli mať nariadenú súdom.
Rozmýšľam teda, či to, čo ste opísali, bola umelecká fikcia, alebo to nebolo úplne blízke pravde a Vy ste to len veľmi umelecky citlivo prežívali.
V každom prípade si nie som istá, či to, čo ste zverejnili, niekomu alebo niečomu pomôže. Vašej sláve určite nie, na to máte iné prostriedky, a pacientov, ktorí sa rozhodujú, či sa liečiť, to môže len odradiť. Stavím sa, že z onokologického ústavu by ste takýto riport nenapísali.
Mám zmysel pre humor, ale toto sa mi nezdá smiešne. Závislosť je smrteľná choroba a netreba si z nej uťahovať. Nie je to etické. Ale to Vám ako vzdelanému človeku azda netreba vysvetľovať.
Srdečne Vaša
Ľuba K., novinárka
milá pani Kukučková: prečítal som si svoj text po rokoch ešte raz a neviem v ňom nájsť pasáž, ktorá by nejako urážala ľudí závislých od alkoholu alebo drog. samozrejme, je to mikropoviedka s autobiorgrafickým pozadím a je v nej aj istý nadhľad (hlavne voči sebe samému), ale určite nie zlomyseľnosť alebo výsmech. mal som závislých v rodine aj medzi priateľmi a viem, aký je to boj a čo všetko to znamená pre jednotlivca aj jeho okolie. aj preto vďaka, že ste si text kriticky prečítali. držím vám palce aj naďalej! pozdravujem vás.
Musím sa pridať k pani Ľube, ale hlavne chcem povedať, že nikdy nejde o útek, iba o predčasné ukončenie liečby z vlastnej vôle. A …no naozaj tam v blízkosti je močiar? Nech sa z neho už ozývalo čokoľvek…
opakujem: je to mikropoviedka. v tej by tam mohol byť nielen močiar, ale aj more :)
anonym
bolo mi umožnené navštiviť liečebňu,pravdu povediec luxus,či si to zaslúžia ľudia,ktorí si spôsobia sami závislosť-porozmyšľať.Takýto luxus a prostredie by si zaslúžili ľudia,ktorí trpia inými vážnymi onemocneniami.
Anonym… Luxus? Alkoholici su chorý a nie vrahovia! Navštív vezenie a potom niečo napíš…
chcem sa opytat ci je vo vasej liecebni internet a ci je dovolene pouzivanie mobilnych telefonov. ak tam je internet je to s nejakym priplatkom? ide o protialkoholicke liecenie.
dakujem za odpoved
… humor lieči … think positive!
Vdaka tejto super miniaturke doplnenej o tie fotografie sa mi vybavil vrchny osetrovatel (r.hrusinsky) zo skvelych ci vlastne “dobrych holubov….”
chcem vediet ci tam mozem pofajcit kedykolvek ci je tam dovoleny telefon a aka je tam disciplina
Na Prednej Hore som robil svoju odbornu prax pocas studia … Do dnes na to spominam, ta ocarujuca priroda a to prostredie je uzasne. Nadherna cast Slovenska, odporucam kazdemu kto moze ist sa tam prejst, pozriet divoke kone, alebo zrucaninu hradu …
ako dosať ávislého syna dobrovolne na liečenie nešťas ná mama
chcem vediet ci tam mozem fajcit kedykolvek ci je tam dovoleny telefon a jaka je tam disciplina