„Táto sbírka povídek patří k nejzajímavějším debutům poslední doby a doporučuji ji všem. U Hvoreckého se střetává intelektuální zázemí se slabostí pro subkulturu a popkulturu, takže v jeho povídkách se porochní intelektuál i anarchista se sprejem v kapse…. Hvorecký působí jako skutečné zjevení. Autorova ironie, nadhled a hluboké intelektuální zázemí z některých příběhů tvoří svéráznou postmoderní metaprózu.“
Ivan Adamovič, Ikarie

 „Postmoderná próza Thomasa Pynchona či Williama Gibsona nachádza v našej literatúre pokračovateľa v tomto nevšedne talentovanom autorovi.“
Slovenská fantastika do roku 2000

„Máloktorý renomovaný spisovateľ sa môže pochváliť toľkými kontroverznými reakciami na svoje dielo ako práve Hvorecký.“
Mosty

 „Hvoreckého priebojný debut začal s bezočivou samozrejmosťou búrať múr geta, do ktorého nezmyselné teórie o „poklesnutej“ literatúre i nedostatok autorskej sebadôvery uväznili slovenskú vedeckú fantastiku.“
Kornel Földvári

„Kniha zaujme nápaditosťou, hravosťou, štylistickou ľahkosťou, textom nechýba irónia, kritický osteň, reflexívny tón… Z ponúkajúcich sa možností stvárňovania katastrofických vízií, ktoré k nášmu typu spoločnosti už jednoducho patria, si Michal Hvorecký vybral tie zaujímavejšie. A že to zvládol, o tom niet pochýb.“
RAK

 „Nazývať to, čo nás obklopuje skutočne (takmer) pravými menami a vytvoriť z toho zručnú literárnu záležitosť, ktorá je až bestsellerovo čitateľná, to nie je vôbec jednoduché… Príklad Michal Hvoreckého, vychádzajúcej hviezdy slovenskej poviedky, je viac ako vydarený výkrik s patričnou ozvenou.“
Pravda

 „Autor je vynikající vypravěč, jazyk je podstatným sugestivním prostředkem, jímž je čtenář vtahován do autorovy svérázné reality, až už jde o přízračný svět budoucnosti, či o humorně parodickou hru.“
Texty

 „Hvorecký… zaujal najmä svojím sebavedomým – a premyslene štruktúrovaným – anarchistickým gestom, neseným prepracovaným literárnym výrazivom, ktorého slovenčina v tejto oblasti zatiaľ veľa neponúka.“
Romboid

„Križovatky paradigiem, na ktorých sa zmiešavajú jazyky, znaky a významy a na ktorých sme sa ocitli (a zdá sa, že akosi sa z nich stále nepohýname), zachycuje Hvorecký do svojho autentického senzora.“
SME