Za uvedenie opery Ariadna na Naxe od Richarda Straussa (1864 – 1949) si SND zaslúži „bobríka odvahy“. Spoločné naštudovanie s pražským a dublinským operným domom by mohla byť cesta, ako našu prvú scénu dostať z marazmu.

Nastal správny čas presunúť bednárikovské inscenačné zločiny (napríklad Turandot alebo nepozerateľný Don Giovanni na úrovni detského výchovného koncertu) do novej budovy a tam nimi zarábať na prevádzku. V kapacitne menšej historickej budove vznikol priestor pre reformu.

Pokiaľ súbor so cťou zvládol brutálne náročnú Ariadnu na Naxe, tak mýtus o verdiovskej diktatúre už v Bratislave neplatí. Bizarnosť libreta opery potvrdzuje fakt, že si s ním dlho nevedel rady ani Strauss, keď mu ho ponúkol dvorný spolupracovník, spisovateľ Hugo von Hofmannsthal. Ak niekto nerozumel všetkému, nech si neláme hlavu. Ja som však mal oveľa viac problémov pochopiť zmysel televízneho prenosu zo súťaže Miss.

Ariadna na Naxe je eklektický mix starých i nových operných žánrov a príbeh má k zrozumiteľnosti ďaleko. Téma je nanajvýš aktuálna – slobodný umelec verzus reálny svet, tvorba kontra peniaze. V čase premiéry (1912) Strauss ešte netušil, že tento konflikt tragicky rozdvojí jeho kariéru v čase nacizmu, s ktorým raz kolaboroval, inokedy pred ním bránil seba aj svojich židovských príbuzných z rodiny Stefana Zweiga.

Bohvieako inovatívnu režijnú interpretáciu Švajčiar Dieter Kaegi neponúkol. Prenos deja do sedemdesiatych rokov minulého storočia spôsobuje, že to celé vyzerá trochu ako nedokončený Fassbinderov film. Lenže v Československu sa táto éra prežívala inak. U nás vtedy koks znamenal uhlie a nešnupal sa.

Konanie a motivácia väčšiny postáv zostali záhadou aj pre skladateľa a divák sa orientuje ťažko. Abstraktní bájni hrdinovia sa miešajú s harlekýnmi, teatrálne mytologické gestá so žoviálnosťou komediantov na žúre. Dekadentnými retro kostýmami by nepohrdli ani detektívi Starsky & Hutch.

Po hudobne veľmi dramatickej, no inscenačne rozpačitej predohre to dosť dlho vyzerá na katastrofu. Vďaka Ľubici Vargicovej (Zerbinetta), ktorá sa v historickej budove teší rovnakému kultu, ako kedysi Ariadna na ostrove Naxos, sa však nečakane dostaví katarzia. Táto diva, našťastie, v Bratislave naďalej vystupuje a zostáva len dúfať, že nám ju naveky neodkúpi New York alebo Mníchov.

Impozantný, mystický koniec potvrdzuje, ako dlho sa Strauss nevedel vymaniť zo svojho wagnerovského komplexu. Záverečný duet má značne halucinačný text o nadpozemskej láske, ale kto má rád pátos podobne ako ja, vyroní krokodíliu slzu.

Prečítajte si aj: Na operu po rakúsky!