Zlato Rýna na Dunaji

Roky snívam o návšteve bavorského Bayreuthu, kde na Zelenom vŕšku stojí operné divadlo navrhnuté samotným Richardom Wagnerom. No keďže na lístok za slovenskú minimálnu mzdu sa čaká sedem rokov, kým sa sen splní, pozrel som si prvý diel Nibelungovho prsteňa v bratislavskom Divadle Aréna.

Priame prenosy z Metropolitnej opery v New Yorku ponúkajú vzácnu príležitosť zažiť v provincii prvotriedne hudobné divadlo. Ani špičkový digitálny obraz a priestorový zvuk síce nenahradia návštevu sály a živý orchester, ale kino je oveľa lepšie ako domáca TV, ktorú navyše ovládla Talentonánia.

Zlato Rýna získalo v réžii Roberta Lepaga vzácne prístupnú formu. Globálny nomád sa zručne pohybuje v rozmedzí od cirkusovej komercie až po divadelnú avantgardu. Nové inscenácie slávnej Wagnerovej tetralógie pripravoval päť rokov a dôraz kládol na revolučné využitie moderných technológií v scénografii. Otáčavé delené javisko búra hranice možného a priblížilo operu hollywoodskym veľkofilmom. Pôsobivé videoprojekcie dodali monumentálnym štruktúram intímnosť. Tri vodné víly zvládli svoje roly spevácky aj horolezecky.

Škoda, že kostýmy vyzerali ako z inscenácie Československej televízie roku 1972. Ani na hereckú prípravu zrejme nezostal čas, čo je častý problém, keď sa svetové hviezdy obsadzujú aj do epizódnych úloh.

Lepage podal úvodnú a najkratšiu časť cyklu skôr ako drámu o honbe za mocou, rodinných vzťahoch a zrade, než intro do mytologickej ságy. Zrodil sa Nibelungov Pán prsteňov. Som zvedavý, ako sa tvorivý tím so sklonom k bombastickosti vysporiada s troma časovo aj interpretačne náročnejšími pokračovaniami.

Pochybujem, že sa za života dočkám slovenskej verzie diela. Zatiaľ najvýraznejším počinom nového vedenia SND bolo značné rozšírenie kvetinovej výzdoby počas galakoncertu.

„Raz sa všetci zídeme v Bayreuthe a budeme sa pýtať sami seba, ako sme to inde vydržali,“ napísal Nietzsche. Majstrovi nihilizmu navzdory vyslovím nádej, že na druhý diel, Valkýru, hojne citovanú i parodovanú vo filmoch (viď útok vrtuľníkov v Apokylapse: “Používame Wagnera. Chlapci ho zbožňujú. Rákosníci sa z neho posierajú od strachu.”), príde v máji 2011 podstatne viac ľudí.

Bratislavské termíny tuPozrite si trailer:


Prečítajte si aj: Praclík & hry. Kritika čistého nerozumu

Reklamy

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s