Vladimír Palko, autor fantasy

Dlhé roky patrím medzi verných čitateľov Vladimíra Palka, ktorého state pre mňa už neraz znamenali mimoriadne poučenie. Tento autor už ako dvanásťročný čítal cez prázdniny „tristo strán denne“. Jeho majstrovstvo spočíva v schopnosti originálne interpretovať literárne texty.

Pred niekoľkými rokmi spôsobilo jeho prevratné zistenie, že Elfriede Jelinek je v skutočnosti Leninov bratranec, v rakúskej literárnej vede doslova šok, zato na zdecimovaných ruských katedrách germanistiky vlnu eufórie.

Hoci Palko sa literatúre venoval v mnohých svojich prácach, jeho článok Neexistujú kauzy Hríb má medzi nimi výnimočné postavenie. Nesmierne sa mi uľavilo, keď som sa dozvedel, že „Nie je to kauza Hríb. Nie je to kauza Rúfus. Nie je to kauza Zemková. Nie je to kauza Lampa. Je to megakauza Ako súčasné Slovensko narába so svojou minulosťou.“

Mylne som sa domnieval, že novinár Štefan Hríb svojím výrokom „Rúfus robil blbosti“ v deň básnikovej smrti a klamaním o jeho členstve v komunistickej strane hlboko urazil príbuzných i priaznivcov básnika a neospravedlnil sa za to. Ako Palko vysvetlil môj omyl? „Našťastie sa ozval Hríb. Úplne vecne, keďže pravda si môže dovoliť vecnosť.“ To je taká hlboká myšlienka, až mám obavy, že som ju celkom nepochopil. Znamená to vlastne „Vecne, pravda je vecná.“ Aký hlboký a originálny aforizmus! Kam sa hrabú Wittgensteinove jazykové hry!

Ešte prekvapivejšie zistenia na mňa čakali v druhej časti článku. Rúfus môže byť morálnou autoritou iba „v nekultúrnom národe čo nevie čo so svojou minulosťou“, akým je ten náš. Kto je za to podľa Palka zadpovedný? Tí, ktorých „zastihol November 1989 prekvapených, ktorí s ním nerátali a plnou parou sa prispôsobovali. Fico, Maďarič, kopa spisovateľov. Najmä spisovatelia, to je kapitola sama o sebe. Písali, písali, ale nie o tom, čo tu naozaj bolo.“

Toto zistenie spôsobilo v mojej hlave, ale aj na Ústave slovenskej literatúry, obrovský chaos. Vysvitlo, že fenomenálna kniha pamätí Lukavické zápisky od Hany Ponickej vôbec nie je o dôsledkoch komunizmu na život slobodných intelektuálov u nás! Tému totality nespracúvajú ani Tatarkov Démon súhlasu či Navrávačky, Mňačkove knihy Ako chutí moc a Súdruh Münchhausen, Slobodove vrcholné dielo Krv či Johanidesove prózy.

V nejakom úplne inom období sa zjavne odohrávajú aj memoáre Ireny Brežnej Na slepačích krídlach a Orodovnice od Jany Juráňovej. To isté platí pre Vilikovského romány Posledný kôň Pompejí či Slovenský Casanova, Rakúsov Nenapísaný román, Mitanove rané poviedky či Pišťankov Rivers of Babylon.

Doteraz som si myslel, že aj prvá časť môjho románu Eskorta opisuje detstvo v reálnom socializme, a že motívy našej krajiny v diktatúre sa vyskytujú u viacerých mladých autorov ako Pavol Rankov či Márius Kopcsay.

„Lenže historická pravda je iná,“ napísal Palko. Podľa neho žijeme roky „posledného vzopätia komunistických štruktúr na Slovensku.“ Odkiaľ to pán poslanec vie? Kde berie istotu, že sa súčasná garnitúra neudrží pri moci trebárs dve dekády?

Vtedy som pochopil – to nie je článok, ale poviedka, Palkov literárny debut, ktorý jednoznačne patrí do fantastiky! S týmto interpretačným kľúčom bolo všetko ihneď jasné. Palko sa rozhodol písať žáner fantasy a bolo to správne rozhodnutie. Za všetkým vidí metafyzický konflikt Dobra a Zla, čo je pre modernú rozprávku charakteristické. Vymýšľa si neskutočné, imaginatívne svety, ktoré zaľudňuje čierno-bielymi postavami.

Kultúra smrti proti Civilizácii lásky, „zložité obdobie triedenia duchov“ – samé silné fantasy motívy. Mužný a večne zamračený hlavný hrdina, neskazený civilizáciou, sa rozhodol zmeniť život svojho kmeňa k lepšiemu a vytrhnúť ho z chaosu.

Desiví a všade číhajúci nepriatelia majú groteskne zveličené vlastnosti a deformované podoby (netvor, elf, liberál), pričom nedokážu vzdorovať nadprirodzeným schopnostiam. Postava prechádza stále novými skúškami, vyrovnáva sa so zradcami a odpadlíkmi, pričom na zložité súboje používa fantastické rekvizity, ktorými čaruje podľa ľubovôle – ide predsa hlavne o pobavenie, o únik z tiesnivej reality a každodennej všednosti.

Palko podľa mňa pripravuje svoj literárny debut a to mystifikačnou kampaňou, za akú by sa nemusel hanbiť ani „neviditeľný“ Thomas Pynchon. Už dokonca vyšli aj bilbordy. Môžeme sa vám pozrieť do očí – to nie je volebný slogan, ale určite názov prvého dielu ságy, ktorej rozprávačmi sú dvaja starší duchovia, rozprávkové bytosti na poslednom bojovom ťažení.

Vydavateľom trilógie bude bezpochyby Pravá kniha a editorom Lukáš Krivošík, neprekonateľný autor ideologickej paraliteratúry a držiteľ významného ocenenia „2. miesto v esejistickej literárnej súťaži Euroatlantického centra na tému budúcnosť NATO“.

Vítam Vladimíra Palka ako svojho kolegu medzi slovenskými spisovateľmi a v novej kariére mu želám veľa úspechov.

palko_miklosko3

Reklamy

19 thoughts on “Vladimír Palko, autor fantasy

  1. Cital som uz vselico, ale tak ubohy pokus o zosmiesnenie uz davno nie. Ten Palkov clanok je trapny, ale toto sa mu v pohode vyrovna.

  2. Pan Palko sa zosmienuje sam a tymto to dorazil dokonale.

    humorom nanho treba nech sa furt nemraci!

  3. Vladimír Palko si žije svoje scifičko už dosť dlho.. jeho arogancia ma už dávno neirituje, veď človek sa nemôže hnevať na tých, ktorí žijú v bubline pravidelne vymývaných mozgov a bezhlavo veria rozprávkam skrytých v dogmách..

  4. Niet väčšieho škodcu pre I. Radičovú, ako je šéf jej volebného teamu Michal Hvorecký.

  5. Michal, nie vzdy sa vo vsetkom zhodneme, ale toto je pre mna trefa do cierneho. Humorom do nich, blaznov! :)

  6. liberálny konzervatívec: šéfom volebného tímu pani Radičovej je pán Ján Fulle. ja som iba jeden z piatich ľudí, ktorí založili kampaň Moja prezidentka

    apuleius: presne tak. ak pán Palko získa aj 0,3 percentá čitateľov, tak sa práve zrodila nová Keleová-Vasilková :-)

  7. Palko ?… dufal som ze to nebude ten Vladimir Palko… ten z kdh..ten ktory nikdy nic rozumne a ani logicke ani nepovedal a ani neurobil…

    a ak pise dobre fantasy tak to je len dobre..kedze krestanstvo popiera vsetko ostatne..a fantasy je tym padom satanizmus pripadne presadzovanie inych pohladov na ine viery hehehee
    Asi to pochopil a zriekne sa krestanstva a cirkvy ako dvoch najlepsie spojenych zbrani proti slobode ludu a rozumu (samozrejme pokial neprisla moderna vlada /uz od prvej svetovej vojny/ usa + gb a dalsi velmi mocny podnikatelia sveta a politici…)
    Potom po rokoch liecenia by som aj rad nieco od neho precital ci sa dostal do stavu ked dokaze realne uvazovat a vnimat svet.
    A prosim nerob kampan KDH a ich clenom.

    Pekny den a prosim zaujimaj sa o pravdu a hlavne dolezite veci. Hlavne odpust si politicku prislusnost. Ta ta nikdy k pravde nedovedie. Mozes mat favoritov nejake osoby ale nie verejne robit kampan KDH ako to mozeme na tvojej stranke vidiet.

    A hej bol som zvedavy na Hriba… tak som hladal v archivoch nejaku temu ktora by sa dala pozriet.. kedze som v telke zastihol iba o krestanstve alebo cirkvy s minimalnym poctom oponnetov cize rozumnych ludi s realnymi narozmi velmi som zacal pochybovat aku ma mat vyznam taka beseda… Nasledne som nasiel nieco a to bolo ohladom velkeho teresku a co bolo po nom mal tam prijemnu navstevu. Aspon nejaka tema..len skoda ze skace stupidnymi otazkami mudrym a vychovanym ludom do reci.
    Snazi sa akoze byt mudry ale akosi to nejde… Stale nieco mrmle a prerusuje stupidne polozenymi otazkami a s velmi hlupymi vlastnymi reakciami na ktore niesom vobec zvedavy. Co urcite aj vacsina divakov. A Hrib by si mal uvedomit ze komunizmus je len slovo..Tak isto ako kapitalizmus a demokracia a komunisti a demokratia podone akoze oznacovania niecoho.
    Je uplne jedno ako sa system vola..alebo politicka strana alebo vladnuca garnitura.. Je to len nazov.. Podstatne je KTO vladne co ROBI… ako KONA..ake to ma NASLEDKY.

    prepac rozpisal soms a ale chcel som ti nejaky torsku ozrejmit urcite veci a prosim nenavazajte sa domna za moju gramatiku viem ze je velmi slaba. Ale citat sa to da teda pochopit tiez.

    “Think its not ILLEGAL….. YET!”

  8. Michal Hvorecký podľahol smutnému presvedčeniu vlastnej jedinečnosti a jeho vety, plné sarkazmu a lacnej konfrontácie naznačujú autorov komplex, ktorý sa dúfajme stratí už v Kittsee či Rajke, kde ho chvalabohu nik nepozná. Je legitímne nesúhlasiť, ale synonymom nesúhlasu nemôže byť nečistá kritika egocentrického spisovateľa.
    Palkovi, ako každému politikovi, je možné čo to vytknúť. Ale slušní ľudia, tobôž intelektuálna elita, kam sa autor snaží svojimi výstupmi pridružiť, nehania iného človeka len preto, že verí v iné princípy či paradigmy. Palko im verí celý život, neuhol komunizmu ani Mečiarovi ani dnešnej byrokratickej EÚ. A čo Hvorecký? Haniteľ Palka a Mikloška.Kritizujme, ale nehaňme. To tak väčšinou ale býva, ak neexistujú argumenty, prázdny človek prichádza s emocionálnou demagógiou, ako to autor prezentoval teraz, i pri kritike Františka Mikloška. Tam zvlášť pozabudol na fakty a fabuloval ako Stanislav Gross. A to iba preto, že niekto si dovolil napadnúť jeho myšlienkový svet. Svet zbavený tolerancie voči konzervativizmu a kresťanstvu, svet morálneho relativizmu a účelovej lži ako v prípade Mikloška.

    Michal Hvorecký nezniesol, že jemu, jeho svetu prezentovaného Ivetou Radičovou nastavil niekto zrkadlo. Ak sa človek cíti ohrozený, útočí. A on útočil, lebo dobre vedel, že narozdiel od Radičovej sa Mikloško s Palkom, riskujúc “hašterenie”, dištancovali od mečiarizmu id od Smeru, s ktorým Iveta vládnuť chcela.
    Vladimír Palko by nemohol byť kolegom Michala Hvoreckého. Hvorecký by nezniesol, že jeho kolega mu dennodenne nastavuje zrkadlo vlastného zlyhávania.

  9. milý Kosťo: vďaka za príspevok. myslím si, že práve prezidentské voľby ukázali, kto je v skutočnosti Vladimír Palko a otvorili oči aj mnohým jeho dlhoročným stúpencom. je veľká škoda, že sa pán Mikloško dostal pod jeho vplyv. určite aj preto dostal s oveľa väčšou kampaňou ešte o 30 000 hlasov menej ako v minulých voľbách. ľudia im nastavili zrkadlo. odporúčam prečítať si, čo k tejto téme napísali konzervatívci Daniel Pastirčák: http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/daniel-pastircak.php?itemid=468

    alebo Juraj Kušnierik: http://blog.tyzden.sk/blog.php?blog_ID=635

  10. Michal, Juraj Kušnierik poskytol serióznu kritiku podporenú argumenatmi, z Teba srší až nenávisť, čo ma mrzí. Ale odpovedz mi prosím, čo je zlé na tom, ak majú nielen liberáli ale aj konzervatívci svojho prezidentského kandidáta? Ide predsa o rozšírenú možnosť slobodnej voľby pre občanov na základe ideologických presvedčení. To je predsa úžasné a štandardné. Prezident je pre mňa predovšetkým osoba nastoľujúca rôzne témy, podporujúca ideové spory.
    Kušnierik nemá pravdu, tu nešlo o to, či vyhrá alebo či mal vôbec reálnu šancu na prezidentský úrad. Nemôže vždy ísť predsa iba o moc. To by predsa neprišlo k revolúcii, keďže akákoľvek predstava úspechu sa spočiatku zdala absurdná. Tu išlo o vytvorenie priestoru pre konzervatívneho kandidáta a rozšírenie slobody pre konzervatívnych voličov.

    Mikloško Radičovú ani neurazil, ani nepodporil nepriamo Gašparoviča, je predsa jasné, že tie rozdiely tam vidí. Priebeh jeho kampane jasne preukázal iba jeho vymedzenie voči Gašparovičovi. Radičová sa svojim strachom zo straty voličských hlasov vymedzila sama. Totiž, nedokázala priamo v priamom prenose Gašparovičovi nič vytknúť, nič z jeho hanebnej minulosti, čo je veľmi smutné a svojim priznaním o snahe ísť so Smerom po posledných voľbách, plným bývalých straníkov, znegovala hodnoty Novembra. Takže logicky, tie svety odlišné sú a svojou pasivitou na to upozornila Radičová. Palko len pomenoval reálny stav.

  11. Kosťo: aká nenávisť? veď toto je literárna paródia Palkovho štýlu, čo aj väčšina ľudí pochopila, ak si pozriete fórum tu, alebo na SME, kde článok vyšiel v sobotnej prílohe Fórum. čo je zlé na tom, že máme ja a vy odlišné názory? vidíme svet odlišne a predsa dokážeme spoločne diskutovať. to je obrovská výhoda slobodného sveta, v ktorom žijeme. vážme si to. pán Miloško a ďalší porazení z prvého kola ignorovali druhé kolo volieb a vyzývali občanov k pasivite, čím sklamali ďalších svojich priaznivcov. písal som o tom tu: http://komentare.sme.sk/c/4366787/porazeni-vitazi-odradzaju-obcanov.html

    podľa mňa je obrovská chyba v tom, že u nás úplne chýba politické vzdelávanie. a jednou zo základných vecí je učiť ľudí vyjadriť svoj hlas, voliť, zúčastňovať sa na verejnom živote aktívne. 70 rokov volia ľudia v chudobných regiónoch rovnako. treba sa pomaly pokúšať to meniť, napríklad občianskymi kampaňami. pán Mikloško aj podľa vás určite vedel, že nevyhrá – ale potreboval kľúčový človek Novembra 89 na záver kariéry debakel? keby nekandidoval, som presvedčený, že kampaň aj výsledok mohli vyzerať inak. (bez útokov kňazov a absurdnej debaty o exkomunikácii a podobne) ale to sú hypotézy:-) želám vám príjemný deň.

  12. Michal, aký debakel? Kedy mal Mikloško väčšiu popularitu? Koľko ľudí sa za neho postavilo v roku 1988, ked organizoval Sviečkovú, koľko keď odmietal samostatné Slovensko a bojoval proti Mečiarovi? Vždy bol v menšine, no na strane pravdy. Teraz to má vzdať? V rozpore s jeho životným príbehom? Ku všetkej úcte, Radičová sa svojim príbehom nemôže Mikloškovi priblížiť a je smutné, že ľudia ju aj tak uprednostnili. Ale je to aj zákonité, chceš potrestať ľud, daj mu demokraciu :-))

    Pekný deň.

  13. Gratulujem autorovi V.Palkovi a prajem Slovensku viacej takýchto odvážnych ľudí. “Za všetko čo urobíme, ale aj neurobíme, raz budeme súdený.”

    Vlvox 27.5.2013 21:57

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s