Štvrtého apríla 2009 bola asi najdlhšia sobota môjho života. Polročná občianska kampaň Moja prezidentka sa volebným moratóriom skončila. Po prekvapivom prvom kole zamorovali diskusné fóra našej webstránky antisemitské a rasistické príspevky takým tempom, že by sa ani nedali stačiť vymazávať. Nový článok pre SME.
Dvadsať rokov po Nežnej revolúcii v okrese Vranov nad Topľou.
Foto: SITA.
Michal Hvorecký 
Pán Michal. Reagujem na pani Radičovú, čítal som to v Sme. Žijem v Humennom, pochádzam z Ľubiše, rodiska pána Kováča. Východ volil “Gašpara”, napriek tomu, že ho tak familiárne volá. Bohužiaľ. Tu naozaj neplatia argumenty. A žeby rozkazovala žena ? Ta to ani bohovi. Som ročník 1965, zmenu v pocitoch a zmýšľaní tunajších ľudí nepociťujem. Predtým Mečiar, teraz Fico, a basta. Predtým som vás poznal len ako spisovateľa, s opisom prednovembrovej situácie vo vašej Eskorte som veľmi nesúhlasil, ale vypočul som si ju až do konca. Teraz vám fandím. Zbožňujem totiž to intelektuálne bahno, ktorým som bol odchovaný, pána Lasicu môžem každý deň. Pán Boh nás chráň pred ďalšími štyrmi rokmi pod Fic(k)om, ale zrejme sa tomu nevyhneme. Alebo žeby predsa len ? Treba nájsť recept na východ. Držím prsty, aj vám aj pani Radičovej. Podľa mňa nastal čas na výmenu. Ale Dzurinda to ešte nevie. Povedzte mu to, prosím. Ďakujem
Jozef: ďakujem vám za milé slová. potešili v tomto skôr smutnom čase na začiatku ďalšej päťročnice “prezidenta stability”. pán Dzurinda, žiaľ, nepočúva ani mnohých iných, ktorí sú mu oveľa bližší, než aby dal na moje slová :)) želám vám príjemné jarné dni