Píšem emaily, používam internet banking a mám rád Facebook, hoci sa netestujem, či naozaj poznám ľudí, s ktorými som strávil večer v klube. No naďalej väčšmi obľubujem klasické listy a pohľadnice. Keď si dá niekto námahu a napíše mi pár riadkov perom, nadchne ma viac ako siahodlhým emailom. Husto oznámkovaná a trikrát opečiatkovaná karta poteší viac ako sto fotiek na webe.
Často posielam zásielky z cudziny. Pošty vo väčšine civilizovaných krajín sú moderné digitalizované papiernictvá, kde to rozvoniava kvalitným papierom, gumou, ceruzkami a perami. V detstve znamenalo vyslanie na poštu zabité poobedie – rad sa ťahal desiatky metrov a predavačky mali večne „pracovnú prestávku“. Čakal by som, že o dvadsať rokov neskôr to bude inak.
Podľa bydliska ma pridelili na poštu Bratislava Nové Mesto, čo je určite najhoršia pobočka v Európe. Prebrázdil som pošty krížom-krážom po svete, ale toto je extrém. Spôsob, akým sa tam pracuje, vo mne zosilňuje dojem, že ide o insiderský humor zamestnancov a dlhodobý žart, akým sa rozptýliť.
Ak niekto očakáva, že doporučené zásielky ukladajú v abecednom poradí, fatálne sa mýli. Listy a balíky sú vo viacerých miestnostiach rozmiestnené ľubovoľne, zrejme podľa nevyspytateľných zásad teórie chaosu. Vyráža mi dych, kam všade sa pani v retro kostýme pozrie, či tam náhodou moja obálka neleží: pod stôl, hore na zaprášenú policu pod stropom, do zamknutého trezoru a raz aj do smetného koša (nebola tam). Nájsť jeden list trvá zhruba dvadsať minút, väčšinou dlhšie.
Často sa teta stratí a už sa nevráti – po čase vedúca oznámi presun k inému okienku, kde vzniklo zhromaždenie. Počas čakania som si už vypočul niekoľko hudobných albumov a prečítal mnohé romány.
Pri priehradke Výdaj sa už ani nepýtam, či by náhodou jeden list aj neprijali – nemám totiž rád, keď ma ženy zabíjajú pohľadom. Ak nebodaj nesiem v taške list, doporučenku aj šek, vyhradím si na poštu dve hodiny. Onemel som, keď sa ma pani nedávno spýtala: “Toto ide do Chorvátska?” a ukázala na obálke prstom na slovo Deutschland.
Pri ďalšej návšteve zasa padla otázka: „Čo je hento, to Österreich?“ Mal som chuť odpovedať: „To je Island, veľké mesto na juhu Thajska.“ Ale vonkoncom nie som typ, ktorý sa rád rozčuľuje na úradoch, preto som slušne odvetil: „To pôjde do Rakúska.“
„Však dobre, nemusím vedieť všetko!“ odsekla. Som veľkým zástancom integrovania mentálne postihnutých ľudí do pracovného procesu, stálo by však za zváženie, či by sa lepšie neuplatnili na iných pozíciach.
Aj v Bratislave sa nájdu vynikajúce, dynamické pobočky, napríklad na Blumentálskej ulici. Môj viacnásobný pokus prehlásiť sa tam vždy stroskotal. Také dačo sa nesmie.
Kedysi pred rokmi som pre Slovenskú poštu vytvoril korporátny slogan Posol dobrých správ. Po piatich rokoch používania a po výmene predstavenstva ho nahradili novým: Meníme sa pre vás. Som hrdý na to, že tento nepochádza odo mňa. Od 1. júla 2009 Slovenská pošta „nanovo definuje podmienky poskytovania služieb“, čo v preklade znamená „zdražuje“. Niečo sa konečne zmení – cenník.
Michal Hvorecký 
Á, pošta Bratislava 3. Radostné spomienky. Odporúčam silné antidepresíva pred každou návštevou. Najviac sa mi páčia okienka “združených služieb”, ale aj tak to majú podelené, ako už stovky rokov.
nie, na pošte Bratislava Nové mesto sa k združeným službám ešte nedopracovali :) tam má každé okienko iba jednu (číslom 1) funkciu. nech žije “slobodná voľba pošty!”
Konečne niekto, kto sa snaží pre nás zakonzervovať starú dobrú atmosféru spred 20 tich rokov a tebe sa nepáči?
natalka: akože “konečne niekto”? veď takí nám už dva roky vládnu a začínam mať pocit, že sú skoro všade :)) načo ešte aj na pošte?
len dve slová, ktoré to všetko objasnia: štátny monopol
mozno je na case zacinat pouzivat slovenske nazvy, co myslis? alebo dvojjazycne. netrap ich uz tolko! :)
statny monopol, navyse predlzeny onymi mentalne postihnutymi, ktorych treba integrovat do spolocnosti, az do roku 2013.
inac, posta 25 (tusim) na zahradnickej je tiez skanzen.
k.: pls to bola otázka na mňa?:) myslíš dvojjazyčné názvy článkov?
a. ano, otazka pre teba.
b. nie, myslim nazvy krajin na obalke. ked v zahranici posielam pohladnice domov, napisem Slovakia, Slowakei, Slowakije, Eslovaquia atd podla toho, kde sa nachadzam. nepredpokladam, ze hovoria po slovensky, narozdiel od teba, ked ocakavas, ze nase postove uradnicky ovladaju desiatky cudzich jazykov. na tomto argumente zakladas cast clanku. aj ked sa mi zda vtipny, nemyslim, ze ak postovi uradnici neovladaju nemcinu, automaticky ich mozes klasifikovat ako “mentalne postihnutych” – tym mozes urazit nielen postarov, ale aj samotnych mentalne postihnutych.
c. ale motto Posol dobrych sprav sa mi vzdy pacilo!
b. to je dobrý postreh. otázka je, či slová Rakúsko alebo Nemecko skôr nepopletú tamojších poštárov :)) asi treba písať oboje.
určite som ich nechcel uraziť, je to jasná hyperbola. mne sa toto povolanie páči, no mám dojem, že pre väčšinu zamestnancov je to skôr zamestnanie… podľa mňa musia denne dostávať desiatky obálok s nápismi Deutschland alebo Österreich, len preto ma to zarazilo.
c. ďakujem, to si vážim!
Dobry clanok. Ja by som ale kludne pritvrdil, to co zazivam na poste ja je ako z desiveho sna, z ktoreho sa neda prebudit. SP je typickym prikladom hospodarenia statneho podniku v socialistickom hospodarstve. Ako boli kedysi najdolezitejsi vratnici, dnes su stale najdolezitejsie postarky. Jeden pocitact spojeny so skenerom a vahou by pritom nahradil dve pracovnicky, ktore by ale museli prepustit. To ale posta neurobi, lebo je statna. Namiesto toho sme svedkami nevedomosti , neschopnosti uradnicok, otrasne prepocitavanie na kalkulackach, pisanie popapierikoch. O dve tyzdne budu zvysovat ceny, pritom dodnes nikto nevie ake budu nove ceny v medzinarodnom styku. Dnes som volal na zak. servis, nevedeli ani tolko co ja. Odpoved znie: Verejnost sa vsetko dozvie vcas. DAKUJEM. Najprv mali zvysovat kvalitu sluzieb , az potom ceny. A ak sa ma niekto opyta co si predstavujem pod pojmom socializmus, odpoviem jednoducho, Slovesnka Posta.
Myslim, ze aj Miso Hvorecky je typicky slovak, nadava na vsetko co je nase. Pise pekne, dobre sa to cita, aj poznamky su vtipne a trefne, ale aj ja som bola na poste v roznych krajinach sveta, napr. v USA. Tiez mi tam navsteva trvala 2 hodiny, statie v rade, doslova nevzdelane pracovnicky, samozrejme si mysleli, ze Slovakia, Europe je mesto niekde na vidieku ameriky, vobec nevnimali, ze Europe je kontinent, takze na postach je to podla mna vsade rovnake, len slovaci radi s prepacenim “seru” do vlastneho najradsej, je to skoda.
Marcela: ja nadávam na všetko, čo je naše? obávam sa, že nemáš potuchy, o čom píšeš :-) strávil som iks hodín len v uplynulom polroku rozprávaním o svojom meste, krajine, literatúre atď v najrôznejších zahraničných médiách. odporúčam click na rubriku Audio/Video, tam nájdeš napr. TV vystúpenia, kde hovorím o Slovensku pozitívnejšie, než si hádam zaslúži :)
americkú poštu poznám celkom dobre a jej hodnotenie by si zaslúžilo samostatný text. no problém Slovenskej pošty je oveľa väčší, zásadný a začína sa zhora: viď škandál Poštafórum a kauza plat generálneho riaditeľa… ahoj!
Ja s tebou Michal súhlasím ak niečo neznášam tak je to práve táto inštitúcia. Moje nervy nahlodá hneď fakt, že som celý deň doma a nájdem si žltý papierik v schránke, že adresát nezastihnutý. Tak zlostná schmatnem papier a utekám na poštu, kde si vystojím najprv úplne zlý rad. A keď sa dopátram správneho okienka tak mi veľmi milá tetuška povie, že dotyčná poštárka sa ešte nevrátila a aj tak mi tú zásielku dajú zajtra.
Co sa tyka tych nazvov krajin, mna raz na poste presvedcali, ze nazov krajiny musi byt napisany v nemcine alebo francuzstine.
Tak na dalsi list do USA som napisal “Vereinigte Staaten” a asi mali pravdu, pretoze nie len ze to prijali, ale aj bol v poriadku za par dni doruceny :)
SKVELÝ ČLÁNOK :-D.