1. Čo pre teba znamenala Love Parade? Aké sú tvoje spomienky na túto akciu?

Pre mňa neznamenala nič. Mne, aj ľuďom v mojej komunite, bola už dávno skôr na smiech a často sme ju častovali ironickými poznámkami. Napriek tomu mi je veľmi smutno, že počet obetí tohto ročníka už stúpol na 21. Organizoval som s Tiborom Holodom festival Wilsonic aj mnoho iných podujatí s hudbou a viem, aké ťažké je pracovať aj s oveľa menšou masou. Toto bolo kolosálne zlyhanie organizátorov a mestských úradov. Slogan Umenie lásky teraz vyznieva ako krutá irónia.

Elektronická tanečná hudba, akú som mal rád, sa na Love Parade nikdy nehrala, alebo len celkom na začiatku, keď na nej – čuduj sa svete – vystupoval aj taký Aphex Twin. Veľmi skoro sa však vyvinula na masové podujatie, podobné trebárs športovým štadiónom alebo obrovským folklórnym festivalom. Navštívil som jediný ročník 2006, keď som žil v Berlíne. Šiel som tam skôr na terénny literárny výskum :) Necítil som sa tam príjemne, ale bezpečne áno – z Ulice 17. júna, čo je vlastne obrovský park, sa dá odísť, kedy si len človek zmyslí hociktorým smerom. Je to pekné miesto pre open air a koná sa tam všeličo od maratónov až po rockové koncerty.

2. Desať rokov sa akcia konala v Berline, neskôr putovala po iných mestách. Zmenilo sa za ten čas jej vnímanie v nemeckých médiách?

Akcia v Berlíne regulárne skrachovala. Uplynulé ročníky na iných miestach boli už len doznievaním zašlej slávy. Celé to fungovalo ďalej hlavne z marketingových a reklamných dôvodov, o hudbu tam vôbec nešlo, bola to skôr kolotočárska diskotéka. Naozaj vplyvní a inovatívni hudobníci tam už dávno nevystupovali. Aj preto sa mi zdajú absurdné porovnania tragédie z Duisburgu s tragickým festivalom Altamont z roku 1969, ktorý sa považuje za koniec éry hippies. Pri Love Parade už dávno nešlo o nijaký názor či hudobný trend, ale hlavne o gýčovú masovú zábavu s cieľom rýchlo zarobiť.

Výborné analýzy priniesol môj obľúbený časopis De:Bug aj mnohé blogy. Najpoklesnutejší bulvár tradične denník Bild. A vyskytli sa aj ozajstné úlety, bývalá známa televízna hlásateľka napísala, že šlo o zásah vyšších síl, ktoré chceli zastaviť sodomu gomoru…

3. Nebola akcia už tak trochu anachronizmom?

Určite. Je škoda, že sa teraz v masových médiách v súvislosti s Love Parade hovorí o „konci techna“ a podobné nezmysly. Živá a zmysluplná scéna túto akciu dávno zavrhla a skôr ju rada ironizovala. Koniec koncov, aj v mojej novele Brand Party v knihe Lovci & zberači som parodoval insitné prejavy, ktoré tam odznievali z megafónov, ako aj celú atmosféru kolektívnej pseudo lásky. Takýto koniec Love Parade však môže paradoxne uškodiť aj iným, oveľa kvalitnejších podujatiam. Poškodí to Duisburg, ktorý trpí provinčnosťou a túžil sa z nej vymaniť. Mám to mesto rád, aj celý región, pochádza odtiaľ môj nemecký vydavateľ. Tam som jediný raz zažil Bundesligu na štadióne a hoci to bola masovka, o bezpečnosť bolo postarané vzorne, až som žasol, lebo také dačo u nás nie je samozrejmosť, ako som sa presvedčil na zápase Slovensko:Slovinsko. Celkovo som šťastný, že už dávno nie som promotér.

Otázky kládol Tomáš Gális z časopisu Týždeň.

Prečítajte si: Čo pre mňa znamenali Leftfield a reportáž z Love Parade 2006 v Berlíne.